Naposledy sme si mohli SABATON v našich končinách užiť v marci 2017. Odvtedy ubehlo už dlhých päť rokov a mnoho sa zmenilo. U nich ale zjavne k lepšiemu. Lebo to, čo predviedli 24. augusta v bratislavskom NTC, bolo niečo skvostné. K tomu sa však ešte dostaneme.
Prvou skupinou večera boli skvelí AVATAR. Všetko odsýpalo časovo na sekundu presne. Svetlá prvýkrát zhasli o 19:00 a zostala úplná tma. Temnotu prežiarili až písmená neónového nápisu, ktorý sa postupne rozsvietil, aby sme vedeli, že nás práve idú zabávať Avatar. Tí na pódium nastúpili ako pochodová kapela. Prišli pekne za sebou oblečení v kostýmoch, ktoré tvorili nohavice na traky spolu s červenými tričkami (iba vokalista Johannes Eckeström s make-upom klauna mal ešte navyše klobúk a kabát, čoho sa ale neskôr zbavil) a nepohnute zostali stáť v jednom rade. Ani bubeník nešiel za hlavnú sadu bicích, ale zostal pri menších pripravených vpredu. Takto sa nám uviedli so skladbou Collossus.
Zhruba prvé dve skladby niektorí ľudia na nich reagovali pomenej. Toto mohlo byť zapríčinené typom publika, ktoré bolo prispôsobené Sabatonu, čo je úplne iný druh metalu než Avatar. Našli sa však aj niektorí s tvárami pomaľovanými v štýle kapely aj spolu s podobnými kostýmami. No už niekde pri Bloody Angel sa to zlomilo a aj ostatní ľudia sa začínali baviť čoraz viac. Počas tejto skladby sme mohli speváka Johannesa opäť vidieť v klobúku i kabáte, ale aj s vychádzkovou paličkou.
Keď sa situácia s reakciou publika zlepšila, skupina začala potenciál Slovákov využívať. Prebiehali spolupráce s tlieskaním a podobne. No je jasné, že sme na nich urobili dojem, keďže pred záverečnými skladbami Johannes vyhlásil, ako si našiel novú drogu, ktorou sme my a určite sa k nám ešte vrátia.
Ale pomaly sa začínal lúčiť, lebo podľa jeho vlastných slov bol daný večer švédskou inváziou (áno, aj Avatar sú Švédi podobne ako Sabaton) a už museli nechať miesto Sabatonu. No kým úplne opustili pódium, ešte nám dali Smells Like A Freakshow. Set uzavreli s dynamickou Hail The Apocalypse. Po nej už po cca 45-minútovom sete prenechali priestor na prípravy pre Sabaton. A to práve vtedy, keď sa dav najlepšie rozbiehal v zábave, čo bola škoda.
Chápem, že nebolo dosť času na to, aby sa realizovali naplno a paradoxne sa pri nich zábava rozprúdila najviac až ku koncu setu. No problém bol miestami aj zvuk, ktorý bol síce dobrý, len občas to Johannes zle odhadol hlasovo, nechal sa uniesť, až mi párkrát nie veľmi príjemne zapískalo v ušiach. Vcelku však dobre predpripravili pôdu pre Sabaton, a to aj napriek tomu, že nemali šancu predviesť celý svoj potenciál. Pokiaľ by boli headlinerom svojho vlastného koncertu, potom by to všetko nepochybne vyzeralo úplne inak.
Behom polhodinky, odkedy skončili Avatar a kým začali Sabaton, prebiehali prípravy pódia. K už vopred pripraveným zákopom z vriec spolu s ostnatými drôtmi pribudla vpredu veľká plachta.
A s úderom 20:15 to prišlo. Hlavný chod večera. Najskôr sme dostali ,,nenápadne“ intro z nahrávky, ale potom s hlasnými výbuchmi padla dolu plachta, aby nás rota Sabaton hneď počastovala Ghost Division. Rýchly nástup bol sprevádzaný pyrotechnikou v podstatne väčšom merítku ako naposledy. No a hneď v úvode prišla aj novinka, keď na konci Ghost Division spevák Joakim Brodén odniekiaľ vytiahol bazuku, aby z nej následne ,,vystrelil“ smerom na na tanku sediaceho bubeníka Hannesa van Dahla.
Klasickú skladbu vystriedala novinka Stormtroopers z aktuálneho albumu The War To End All Wars. Z neho neskôr ešte odzneli Soldier Of Heaven, Steel Commanders a Christmas Truce.
Ak ste boli na Sabatone, keď boli u nás naposledy, potom isto viete, že už vtedy ponúkali dosť veľkú výpravu. Ale čas bez možnosti koncertovania im zjavne dal šancu na poriadny upgrade, čo bolo citeľné. Ku šou pribudlo obrovské množstvo pyrotechniky – ešte viac ohňov, ešte viac bômb, zápalné šnúry, streľba z bazuky – aj ďalších efektov. Veľmi zaujímavo mali tentokrát poriešené aj projekcie na obrazovke za nimi. Boli lepšie ako naposledy a príjemným prvkom boli aj prestrihy na naživo premietané zábery z kamier rozmiestnených okolo pódia.
Ďalšou zmenou bolo aj niekoľko ďalších rekvizít a nových postáv. Pred skladbou The Red Baron o nemeckom letcovi Manfredovi von Richthofenovi, známom ako Červený barón, pribudlo na pódiu malé lietadielko, ktorého vrtuľa sa počas piesne točila a mohli sme pri ňom vidieť aj ,,Manfreda“. V úvode Attack Of The Deadmen – skladbe o splynovaných ruských vojakoch – sme mohli vidieť gitaristov Chrisa Rörlanda a Tommyho Johanssona s plynovými maskami, pričom na pódiu sa prechádzal aj ,,vojak“ s plynometom. Počas Carolus Rex si všetci členovia kapely obliekli dlhé kabáty švédskej kráľovskej gardy.
Zážitok umocňovali i zvukové efekty – napríklad sirény pred skladbou Night Witches – a niekoľkokrát odzneli piesne v history edition, teda s predhovorom k historickým udalostiam, ktorými sa zaoberajú (Attack Of The Deadmen).
No, ale neboli by to Sabaton, keby do toho všetkého nezamiešali aj ich typické hlášky a hrátky. Tentokrát si Tommy s Chrisom vymysleli, že budú opakovane lepiť na Joakimovo spotené čelo svoje trsátka. Nechýbalo ani “Ešte jedno pivo!”, čo tiež prišlo niekoľkokrát, čiže si Joakim neodpustil typickú poznámku o tom, že ho nechceme vidieť opitého, lebo Škandinávci sa v opitosti vyzliekajú a pod jeho šatami nie je nič na videnie. Neskôr sa tejto povinnosti ušlo Hannesovi a keď opäť voľba padla na Joakima, chcel sa jej zbaviť tým, že začal naháňať Chrisa so slovami: ,,Chris, poď sem, niečo pre teba mám!“ a nakoniec sa za neho ,,obetoval“ Tommy, ktorého dav vyburcoval, aby pivo vypil na ex do dna. Na toto sa Joakim Tommymu ,,poďakoval“, že teraz kvôli nemu vyzerá ako sráč.
Keď pustili ku slovu Hannesa, ten si zase robil fóry: ,,Máte radi metal? No tak to je naprd, lebo ďalšia pieseň je disco. Bude to Dancing Queen od Abby.“ Samozrejme, nasledovalo niečo ich, a to konkrétne Soldier Of Heaven. Joakim si však po reférne neodpustil výkrik ,,Dancing Queen!“. Neskôr sa ku slovu dostal ešte aj basgitarista Pär Sundström, ktorý hovoril o tom, aké je super byť zase na cestách a ako rozmýšľali o vyplnení prázdnych termínov na koncerty a on sám navrhol, že u nás neboli už päť rokov. Nakoniec vyhlásil, ako je veľmi rád za svoje rozhodnutie opäť zavítať na Slovensko, lebo aj napriek termínu v strede týždňa na koncert prišlo množstvo oddaných fanúšikov.
Potom prišli ešte ďalšie fóriky. A s nimi aj niečo, čo je už alfou a omegou každého vystúpenia Sabatonu. Dav začal pohmkávať melódiu Swedish Pagans. Tommy sa rýchlo pridal s gitarou, Hannes s bicími a… Joakim s Chrisom zazerali, ale nakoniec, samozrejme, pieseň odohrali. Po nej prišli úvahy, čo pôjde ďalej a Chris začal s úvodnými riffmi Highway To Hell od AC/DC, na čo sa Tommy postavil za mikrofón a zaspieval hodný kus skladby, až kým v refréne jeho hlas ,,nepochoval“ dav, keďže mal mikrofón nastavený na backing vocals, čím bola jeho intenzita o niečo nižšia. No a za AC/DC Joakim skonštatoval, že toto zrovna nemal na mysli, keď rozmýšľal, čo ďalej, lebo chcel niečo od Sabatonu, pochopiteľne.
Aj keď by sme asi všetci zase raz boli radi, ak by kapela hrala aj do rána, musel prísť koniec. A tak tesne pred desiatou zaznel posledný výstrel z dela tanku. Vo vzduchu nad prednými radmi davu sa ešte chvíľku vznášal prstenec dymu, keď Pär priniesol dopredu slovenskú vlajku, ktorú zapichol na okraj pódia a potom si kapela dala fotku s davom.
Nemám čo vytknúť. Výborný zvuk, perfektná šou. Krásna práca s davom a parádne vylepšená šou. Vidieť, že Sabaton sa za tých pár rokov posunuli o niekoľko úrovní vyššie. A to viditeľne aj citeľne. Po hudobnej stránke sú starou dobrou overenou klasikou, ktorú máme tak radi, zatiaľ čo po vizuálnej stránke sú prvotriednou modernou kapelou. Zase raz klobúk dolu pred nimi. Kto nebol, môže ľutovať.
Setlist: Ghost Division, Stormtroopers, Great War, The Red Baron, Bismarck, The Attack Of The Deadmen, Soldier Of Heaven, Steel Commanders, Carolus Rex, Night Witches, Far From The Fame, Dreadnought, The Last Stand, Christmas Truce, Primo Victoria, Swedish Pagans, Highway To Hell (AC/DC cover), To Hell And Back
