Som si plne vedomý, že mnoho ľudí chodí na stránky, ako je táto, s cieľom utiecť od politického bahna. Obzvlášť teraz, keď sa blížia voľby a taká kampaň dokáže vyprodukovať horšie veci než hlasivky Wesa Scantlina. Na druhej strane, tvrdá hudba si nikdy servítky nebrala a veci verejné sú jej súčasťou. Radšej si preto odbijem politický stĺpček teraz, pretože bude horšie a to už by som vás nechcel trápiť. Politická toi-toika ešte len začala pretekať.
Napokon, čo čakáme, že rock, punk, metal a spol. budú ticho stáť a tváriť sa, že neexistujú? To nie je náš štýl. V poslednej dobe však počúvam hlasy, ktoré protestujú proti spoločenským a politickým témam nielen v hudbe, ale napríklad aj v športe a zábavnom priemysle všeobecne. ,,Nemiešajte do toho politiku,” hovoria. Alebo, inak povedané ,,Hraj, opička”. Pokiaľ berieme hudbu ako umenie, politika alebo aspoň spoločenská výpoveď sa v nej nachádzať budú. A bude veľmi príjemná, pretože napríklad Sex Pistols sú svetoznámi vďaka piesňam o tom, ako je všetko veľmi fajn a harmonické.
Pravda, mnoho ľudí z hudobnej brandže má od sociologických či politologických mysliteľov ďaleko (na druhej strane, to má aj veľa ľudí z politiky). Spoločenské názory naprieč hudobným spektrom sú taktiež rôzne, pričom máme tendenciu hľadať okolo nás veci, ktoré náš pohľad na svet podporujú. (Preto majú lovci ľudskej prízemnosti ako napríklad Ortel kariéru.) Ale hudba je silným spoločným menovateľom. Znie to naivne, ale ak v dnešnom vyhrotenom svete existuje šanca na nejaké medziľudské zblíženie, je to v tejto aréne. Na koncerte môže byť niekoľko stoviek ľudí a môžeme sa rozchádzať v politických názoroch, ale vieme jedno – svet nie je pekný a treba mu vzdorovať. Aspoň na chvíľu sme jeden prepojený kmeň a je jedno, či hulákame o zvrhnutí systému alebo o tom, že sme vikingovia, ktorí poletia Ryanairom do Valhally. Aj kapely, ktoré spievajú o drakoch a vikingoch, sú politické práve preto, ako zjavne sa snažia utiecť čo najďalej od reality.
Samozrejme, existujú aj veľmi zjavne problematické mená. Či už ide o neonacistický black metal alebo osoby, ktoré sa ťažko podporujú, aj keď môžu mať fajn hudbu (Jon Schaffer, Varg Vikernes, Ted Nugent a iní). To už je na osobnom uvážení a citlivosti každého z nás. Myslím si však, že každý, kto má rád tvrdú hudbu, by mal uniesť určitú mieru provokácie a odlišnosti. Dokonca to považujem za zdravé, vystaviť sa im. Nie je predsa príjemnejší pocit ako mať jasné dôkazy o tom, že je niekto absolútny debil.
Rozdielnosť môže byť aj slabšia, než sa na prvý pohľad zdá. Nedávno som bol na festivale v Poľsku a kvôli logistickým problémom namiesto Godflesh prišli austrálski Deströyer 666. Ich líder je politicky veľmi vpravo a často sa špekuluje o ich osobnej symbolike. Na festivale som si ich pozrel a bol to fantastický koncert bez jediného vyrušenia na pódiu či v publiku. Išlo o hudbu. Neospravedlňujem kapelu, len som sa priblížil k zdroju pochybností a nebol som nijak znepokojený. Mám svoju skúsenosť a na jej základe sú u mňa Deströyer 666 (zatiaľ) v pohode. Keby som odmietal čokoľvek politické v snahe zachovať si svoju bublinu nedotknutú, nedozviem sa to. A okrem toho, lebediť si vo svojej bublinke je všetko, len nie drsný metal.
Zahriaknuť nejakého hajzla je najlepšie s dôvodom. Preto radšej ostatných počúvajme a až potom sa im slobodne vysmievajme do tváre. Nemiešať politiku a hudbu? Žiadne také. Len ju tam zamiešajte… A ak ti vadí, ignoruj ju, ty krehučký rockerík.
Foto: discogs.com
Jeden komentár
Súhlasím. Veľa kapiel sa snaží byť politicky neutrálna. Dokonca mnohí z nich sa snažia tému politiky úplne ignorovať v rozhovoroch s fanúšikmi. Som dlhoročný fanúšik (v rámci možností) a cítim potrebu vyjadriť názor: podporujme svoje kapely,nebuďme pasívni a politiku riešme až na treťom mieste;)