Keď sme sa v apríli v článku zamýšľali o korone a jej dopade na hudobný biznis, ani v najhoršom sne by nám nenapadlo, že na jeseň budeme riešiť bytostné otázky prežitia umelcov a športovcov. Žiaľ, kto má triezvy pohľad na vec vidí, že už to nie je len o umelcoch a športovcoch, ale aj o veciach a ľuďoch okolo.
Ohrozené sú celé odvetvia pod označením umenie a šport. Neriešenie, resp. zlé riešenia ohrozujú všetkých navôkol. Muzikantov, hudobné kluby a ich zamestnancov, divadlá (a v nich osvetľovačov, zvukárov,…), promotérov a organizátorov nielen koncertov, ale aj rôznych festivalov, firmy, ktoré týmto koncertom a festivalom prenajímajú a stavajú pódiá, oplotenia, šatne, odborníkov, ktorí zabezpečujú kvalitný zvuk a osvetlenie, SBS na týchto akciách, rôzne streetfoody, ktoré žijú hlavne z letnej sezóny, športové kluby a ich zamestnanci, a tak ďalej.
A aby nevznikol dojem, že ostatných sa to netýka. Veľa ľudí má pokúpené vstupenky alebo permanentky na podujatia, ktorých sa nemôžu zúčastniť. A majú v tom nemalé sumy. Rádovo v stovkách eur. Ak je koncert presunutý, vstupné sa nevracia. Lenže vzniká problém, že preložené koncerty kolidujú dátumovo alebo, ak sú deň po dni, vznikli logistické problémy, lebo koncerty sú v rôznych štátoch. V prípade, ak bol koncert zrušený, poskytujú niektoré veľké spoločnosti voucher, lebo peniaze podľa zákona vracať nemusia.
Poviete si, v poriadku, ľudia si niečo vyberú. No sú aj takí, ktorí na turné obľúbenej kapely čakali päť až desať rokov. Turné je zrušené a čo si majú vybrať ako náhradu? Keďže je situácia so vstupenkami takáto, záujemcovia o prípadné ďalšie koncerty, masírovaní strašením druhou vlnou, čakajú s kúpou lístkov na poslednú chvíľu. Usporiadateľ nevidí žiadne predpredaje, bojí sa už nie toho, či bude so „ziskom“ približne na nule, ale toho, koľko bude strata, tak radšej akciu zruší. Hovorí sa tomu začarovaný kruh.
Nebudeme a ani nechceme riešiť otázky politických rozhodnutí, lebo sa nezúčastňujeme ich rokovaní, ale ich výsledky na sto percent presviedčajú, že hlavný hygienik a premiér majú kultúru a šport na okraji záujmu (možno až za okrajom). Pritom už starí Gréci si v kolíske európskej civilizácie uvedomovali dôležitosť umenia a športu. Dokazujú to antické olympijské hry a neskôr aj tie moderné, založené P. de Coubertinom, kde sa okrem športu súťažilo aj v hudbe, literatúre, sochárstve,…
Ak si odmyslíme prvú vlnu a jej dopad na všetkých. Čo nastalo po nej? Prišlo postupné uvoľňovanie, ktoré v režime, v akom prebiehalo, bolo pre kultúru a šport neúčinné. Napríklad vzdialenosti stolov alebo povolenie jedného návštevníka na xy metrov štvorcových. Pri takých nariadeniach by sa do menšieho klubu dostalo desať až dvadsať ľudí. Pri takej návšteve by sa z bežného vstupného nezaplatila ani obsluha pri bare. Koľko by musela stáť vstupenka, aby sa zaplatila kapela a všetok personál okolo? Dvesto eur?
Neskôr, pri skvelých číslach, prišla možnosť akcií do tisíc ľudí v exteriéri. Páni v sakách si „vycucali“ cifru a vypustili ju do sveta. Nikomu z nich nenapadlo niečo, na čo neskôr upozorňovali futbalové kluby a čo už bolo napríklad v Poľsku zavedené. Tam bolo povolené dvadsať percentné naplnenie kapacity. Ale tu nie. Tu povolíme tisíc ľudí na štadióne s kapacitou pre dvetisíc tristo divákov (FK Pohronie Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa), čo je takmer polovica kapacity, alebo tisíc ľudí na štadióne s kapacitou necelých tritisíc osemsto divákov (FC ViOn Zlaté Moravce), čo je viac ako štvrtina naplnenia kapacity.
A teraz sa pozrime na štadióny v Trnave a Bratislave s kapacitou vyše osemnásť a vyše dvadsaťdva tisíc. Áno, aj na tieto dva štadióny mohlo prísť len tisíc divákov. Hľadáte v tom logiku? Nehľadajte, nenájdete. Tak ako pri iných rozhodnutiach všakovakých štábov. Našťastie, neskôr si futbalové kluby vylobovali naplnenie na päťdesiat percent kapacity.
Ekonomika sa zachraňovala sľubovanými miliónmi či miliardami. Samozrejme, najskôr veľké podniky (s veľkým počtom zahraničných zamestnancov), neskôr živnostníci (s veľkým otáznikom). Ale čo tisíce (áno, tisíce) živnostníkov, slobodných umelcov a zamestnancov v kultúre a športe? Ministerstvo kultúry sľúbilo, podľa nich, veľkú sumu peňazí. Samozrejme, otázna je nielen výška sumy, ale aj to, ako sa k nej dostať. Prvé šumy už naznačovali podávanie a schvaľovanie nejakých projektov, neskôr prišla informácia, že všetky pravidlá budú jasné v polovici septembra. Čiže ďalší mesiac fuč.
Čo sa však nestalo, respektíve stalo? Prišla polovica augusta a odborníci sa na základe zvyšujúcich počtov pozitívnych prípadov rozhodli zaviesť prísnejšie opatrenia. Ale nie hneď. Až od prvého septembra. Akože… Čože? Opäť tu máme opatrenie do tisíc návštevníkov v exteriéri, v interiéri do päťsto. „Vďaka“ tomu musí byť napríklad už druhýkrát preložené spoločné turné kapiel Arzén a Korpiklaani.
Pritom, a to treba zdôrazniť, doteraz nebol na Slovensku zaznamenaný žiadny prenos nákazy medzi divákmi na kultúrnom alebo športovom podujatí. Kvôli importovaným prípadom sa zakazuje niečo, čo s tým nesúvisí. Neriešia sa zahraniční zamestnanci veľkých fabrík a dovolenkári, ale tí, ktorí druhú vlnu nespôsobili. Na cestovanie do rizikových oblastí sa len upozorňuje, ale kultúru a šport rovno obmedzíme. Znovu… Čože?
Určite situáciu s vírusom nijako nezľahčujeme alebo podceňujeme. Ide len o používanie toho obyčajného sedliackeho rozumu.
P.S.: Odkaz všetkým, pre ktorých žiadame pomoc: Napísali by sme, aby ste nečítali diskusie, v ktorých vás absolventi školy života posielajú k lopate, za výrobný pás a ktovie kam ešte, ale nenapíšeme. Snažte sa to filtrovať a snáď medzi mnohými negatívnymi príspevkami objavíte nejaký rozumný nápad alebo vás aspoň potešia a povzbudia pozitívne príspevky od tých, ktorí vás podporujú.
