S rockovou muzikou a biznisom okolo nej to v minulosti vyzeralo všelijako. Striedali sa lepšie obdobia s horšími. No nikdy doteraz sa nestretla so situáciou ani len podobnou tej aktuálnej. Bavíme sa síce o rocku, ale problém dnešných dní sa týka všetkých, naprieč žánrami.
Už v polovici sedemdesiatych rokov urobil rockovým, hardrockovým a progrockovým kapelám „škrt cez rozpočet“ nástup punku. Neskôr, po celosvetovom rozmachu rôznych štýlov metalu v jeho zlatých osemdesiatych rokoch, spôsobil podobný šok grunge na začiatku deväťdesiatok.
K oživeniu predajov nosičov v osemdesiatych rokoch prispeli nové technológie. Gramoplatne boli postupne nahrádzané kompaktnými diskami (CD). Nástupom digitalizácie sa zmenili aj nahrávacie štúdiá. Najslávnejšie kapely síce nepredávali toľko nosičov, stále sa však mohli spoľahnúť na vypredané štadiónové koncerty a obrovské turné. Napriek veľkým snahám interpretov mali, nakoniec ako vždy predtým, väčšie zisky hlavne nahrávacie spoločnosti. Nesúhlas s takým biznisom bol úrodnou pôdou na vznik malých a nezávislých alternatívnych vydavateľstiev a rádií.
Začiatkom nového tisícročia dostal celý biznis ranu najväčšiu. Spôsobil ju rozmach internetu, pirátske šírenie nahrávok a ich časté úniky ešte pred oficiálnym dátumom vydania. Symbolom boja muzikantov proti pirátom sa stala skupina Metallica a ich súdny proces proti webu Napster (Metallica vs. Napster, Inc).
Paradoxne, najviac na tejto situácii získali fanúšikovia. Vďaka nižším tržbám z predaja nosičov boli umelci nútení kompenzovať svoje straty častejším koncertovaním. Živé vystúpenie im totiž nikto na internete ukradnúť nemohol. Neskôr sa situácia začala zlepšovať pomocou legálnych streamovacích služieb. V posledných rokoch prišlo aj k oživeniu trhu s nosičmi. Najviac mu pomohol vinylový boom. Predaj LP v niektorých krajinách predbehol nákup digitálnej hudby. Veľa kapiel sa dokonca vrátilo k vydávaniu magnetofónových kaziet.
No a sme v súčasnosti a mnohí cítia ohrozenie väčšie, ako tomu bolo v čase Napsteru. Koncerty sa presúvajú, rušia a na programe dňa sú legitímne otázky, či sa aj preložené koncerty uskutočnia. Živé vystúpenia sú zdrojom obživy pre mnohých, nielen pre umelcov samotných. Koncerty živia promotérov, kluby, zvukárov, osvetľovačov, „bedňákov“ a mnoho, mnoho „neviditeľných“ ľudí. Ak bude aktuálna situácia pretrvávať, neskrachujú kluby? Nenájde si obslužný personál inú prácu?
Všetko bude závisieť od ďalšieho vývinu situácie ohľadom pandémie. Lebo, ak by sa aj bežný život dostal do ako-tak zabehnutých koľají, nikto nevie, kedy sa tak stane. Ak áno, budú povolené hromadné akcie? Budú otvorené hranice? Ťažko si predstaviť, že by sem bola vpustená kapela z rizikovej krajiny, ak už by bol u nás relatívny pokoj.
Najnovšie prichádza aj k odkladaniu vydávania nových albumov. Pritom práve nová muzika by mohla byť tá správna cesta za predpokladu, že výrazne neklesne kúpyschopnosť fanúšikovskej základne. Ďalšou z možností sa javia sterilné online koncerty. Jasné, že každý by chcel mať „tú svoju“ kapelu na dosah, ale čo ak to bude jediná cesta? Povedzme, že za poplatok napríklad 5 € by bola možnosť vidieť live koncert na internete. Brali by ľudia toto dočasné riešenie?
Pri známejších kapelách a ich dosahu cez sociálne siete by to mohlo znamenať zaujímavý zárobok. Veď len nedávny facebookový koncert Mira Žbirku si naživo pozrelo takmer desaťtisíc ľudí a aktuálne, dva týždne po ňom, má už štyristoštyridsaťpäťtisíc „videní“. Samozrejme, bolo to zadarmo, ale pri zahraničných kapelách by celosvetovo mohlo ísť o pekné čísla. Otázne je, ako dlho by to ľudí bavilo, ale na preklenutie aktuálneho hluchého obdobia by to možno stačilo.
Z celého sveta počuť hlasy, že nič nebude ako predtým. No je celkom jasné, že kvalitná hudba prežije. Doteraz vždy prekonala všetky prekážky a našla si cestu k poslucháčom. Otázne len je ako.
Zdroj: rollingstone.com/foto
