MAD FREQUENCY: Vydávame náš posledný veľký album. Uzatvárame etapu kapely od roku 2009

Zdieľať

Dvestý koncert stihli odohrať, no vydanie pripravovaného EP aj albumu im korona spomalila. Slovenská partia z okolia Čadce, Turzovky a Žiliny MAD FREQUENCY je vedená spevákom Rudym Zajacom. Ten metalom nežije len ako člen kapely, ale aj ako promotér, predajca albumov a najmä fanúšik. Práve Rudy prezradil v rozhovore nielen to, ako to s Mad Frequency bolo v minulosti, ale aj čo formácia plánuje najbližšie mesiace. A nevynechal teda žiadne detaily.

Spomínaš si, ako kapela Mad Frequency vznikla?
Kapela sa začala formovať v roku 2002 po rozpade skupiny No Entry. Celkovo v tých rokoch bolo na Kysuciach aktívnych veľa kapiel. Väčšina však ukončila alebo zamrazila svoju činnosť okolo roku 2001. K rytmike z No Entry sa pridávali postupne ďalší muzikanti, začalo sa, samozrejme, nácvikom coverov a hľadaním tej správnej chémie. Názov Mad Frequency sme začali používať od polovice roku 2003 a debutový album vznikol v roku 2004.

Spomenul si, že na Kysuciach to kedysi poriadne hudobne žilo. Bol si aj ty členom viacerých formácií?
Od roku 1988 do 2000 som bol členom skupiny Krakatoa. V roku 1990 sme vydali demo In The Sign Of Death a v 1992 ďalšie Against All. Minutážou to boli regulárne albumy. Prvé demo sa nahrávalo naživo v spolupráci s vtedajšími kľúčovými osobnosťami v Čadci, ktorými boli Edo Fuják a Peter Varsavík zo skupiny Teória odrazu. Oni už v tom čase vydali album u firmy Globus International. Len vďaka ich pomoci sme toto demo nahrali. Nahrávali sme naživo, a teda sa nič nedalo dodatočne upravovať. Každú skladbu sme zahrali tri-štyrikrát, aby sa vybrala najlepšia verzia, na čo som najviac doplatil, samozrejme, ja. Musel som navrieskať štyridsať vecí za jediný deň. Napokon sa vybrali tie verzie skladieb, ktoré najviac držali pokope – bez ohľadu na to, ako som bol spokojný s mojím spevom-nespevom ja.
V roku 1992 sme vydali druhé demo. Na túto nahrávku sme pyšní všetci a podľa mňa má dodnes svoju hodnotu. Against All sa nahrávalo v českom Těšíne v štúdiu Force. Obsahovalo osem vecí a malo cez štyridsať minút. Táto nahrávka bude mať v roku 2022 tridsať rokov a niečo k tomuto výročiu plánujeme urobiť… Uvidíme.
Po nahratí druhého dema ale niektorí išli na vojnu, pridali sa aj iné problémy tej doby a kapela zamrzla. V roku 1996 sme to s gitaristom Jankom Staníkom oživili a vydali EP Revision. Bolo recenzované aj v slovenskej verzii Metal Hammer. Žánrovo oproti prvým demám to už bola iná muzika, ale začali sme aspoň konečne znovu koncertovať a baviť sa hudbou. Následne sme sa zmenami v zostave dopracovali takmer k pôvodnej zostave Krakatoa. Zložili sme silný, avšak na vlnách grunge sa pohybujúci materiál, ktorému doba, žiaľ, už veľmi nepriala… Hoci minutážou to bolo na plnohodnotné CD, nakoniec z toho bolo len EP Drowned In Own Tears. Písal sa rok 2000 a v podstate sme boli všetci z výsledku tak sklamaní, že sme sa o ďalší reštart nepokúšali a každý z nás sa vybral svojou cestou. Ja som si dal rok pauzu a potom prišlo lano od partie, ktorá dávala dokopy nový projekt, z ktorého sa nakoniec vyprofilovali Mad Frequency.

Tesne pred zrušením akcií ste stihli v Mlyne osláviť svoj dvestý koncert. Pamätáš si ešte na váš prvý?
Keď si to spätne uvedomujem, ten koncert v RC Mlyn bol taký malý zázrak. Ďakujem všetkým, ktorí prišli podporiť a zabaviť sa. Bola to vydarená akcia.
A prvý koncert? Určite. V turzovskom už neexistujúcom pube Depo Club sme hrali ako support Slobodnej Európy, ktorá bola na turné k ich tretiemu albumu. Výborný koncert, skvelá atmosféra, vypredané. Len čisto na nás prišlo vtedy možno sto ľudí. Teda už od prvej sekundy tam bol obrovský kotol a všetko, čo k tomu patrí.

Čo pokladáš doposiaľ za najväčší úspech kapely?
Najväčší úspech je to, že sme ešte stále tu. Pôvodne nebola skupina založená s konkrétnou víziou a cieľom. Kopec kapiel sa tak možno zakladá. S predstavou, že budú hrať až do dôchodku. My sme sa dali dohromady s tým, že uvidíme. Na každom albume sa vymenila rytmická sekcia a ustáli sme to. Podarilo sa nám odohrať dvesto koncertov. Nie je to veľa, ale my to považujeme za úspech. Vďaka patrí všetkým bývalým členom a crew, bez nich by dnes neboli Mad Frequency.

A keď sa teraz pozeráš späť do histórie Mad Frequency, urobil by si niečo inak? Ľutuješ niečo?
Nič neľutujem. Kapelu som vždy bral ako koníčka a možnosť realizovať svoje nápady a predstavy. Ale jednu vec by som predsa urobil inak. Medzi rokmi 2004 a 2014, teda v období prvých dvoch albumov, sme mali urobiť viac videoklipov. Všímam si na koncertoch, že ľudia reagujú oveľa pozitívnejšie na skladby, ku ktorým máme urobené obrázky. Určite by som teda natočil viac klipov.

Zajac-Rudy-Mad-Frequency

Prejdime na chvíľu k tebe ako k fanúšikovi. Si pravidelný návštevník množstva koncertov. Nemáš abstinenčné príznaky z toho, že sú momentálne všetky zrušené, respektíve preložené?
Beriem to tak, že si odpočiniem. Už toho bolo niekedy fakt veľa. Všetko zlé je na niečo dobré. Kapely majú čas dopilovať si veci, na ktoré stále nebol čas. Dokončia rozpracované skladby alebo albumy, doriešia si logistiku, vynovia nástrojovku, naučia sa napríklad robiť so samplami a podobne. A keď to, dúfajme už na jeseň, vypukne, tak to bude pozitívna explózia. Kapely sa budú chcieť predviesť s novými vecami. Okrem populačnej explózie možno zažijeme aj albumovú.

Ty hudbou doslova žiješ. Okrem pôsobenia v metalovej kapele a častého navštevovania koncertov predávaš lístky na koncerty, hudobné nosiče a ako si už naznačil, angažuješ sa aj ako organizátor a promotér. Lístky sa momentálne asi nepredávajú, ale ako je to s hudobnými nosičmi? Stúpol ich odbyt?
Čo sa týka lístkov, podpora je momentálne to, keď fanúšikovia nežiadajú vrátenie peňazí za kúpené vstupenky. Im až tak nepomôže, keď si nechajú vrátiť desať či dvadsať eur. Ale organizátorovi to pomôže veľmi. Tri štvrtiny peňazí z predaja lístkov sú už dávno odzálohované. Či už ich má kapela, zvukári alebo pódiári. Ak drvivá väčšina ľudí bude požadovať vrátenie peňazí, tak to prosto organizátor bude musieť dať zo svojho alebo si zobrať úver, alebo podujatie rovno so stratou zrušiť.
A áno, dopyt po nosičoch rastie. Najsilnejší predaj bol vždy cez Vianoce a teraz aj kolegovia vravia, že predaj badateľne vzrástol. Ľudia si podopĺňali zbierky a začali počas tohto obdobia aj viac hudbu počúvať. Niektorí moji zákazníci mi povedali, že konečne po štyroch rokoch odbalili albumy, ktoré si kedysi kúpili. Ja sám som si vypočul pár albumov, na ktoré som nemal čas.
Scéna drží pohromade. Stále tu je generácia silných fanúšikov a zberateľov. Tá nová krv musí nejakým spôsobom dorásť. A toto je možno obdobie, ktoré tomu pomôže.

Vráťme sa od týchto tvojich aktivít späť k Mad Frequency. Spomenul si, že to mal byť pre vás dobrý rok. Mali ste naplánovaných veľa koncertov?
Mali sme potvrdených asi dvadsať koncertov. Boli tam festivaly, ale aj supporty známym slovenským a českým kapelám. Mal to byť pre nás, ako som už spomínal, veľmi dobrý rok.

Ak sa nemýlim, máte vonku dva albumy na CD a nejaké to digitálne EP. Teraz vyjde tretí štúdiový počin. Nezvažujete nejaký dolis vašich predošlých vypredaných albumov?
Vydali sme dva albumy, ktoré vyšli v rokoch 2004 a 2008. Na EP Still Aloud Again, ktoré je na internete, sú edity skladieb z albumu Second Present a upravená verzia piesne Mindless Greed z nášho debutu. Relatívne nedávno nám vyšlo promo digitálne EP All Done In Vain. Sú na ňom tri nové veci v ešte nie final mix verzii a dve remake verzie skladieb z albumu Second Present. Keď ale vyjde nový album, ktorý sa bude volať rovnako, tak toto EP pôjde z internetu dole.
Naše prvé dva albumy vyšli v náklade po päťsto kusov. Rozpredali sme ich pomaličky počas tých dvesto koncertov. Ale chceme urobiť 100 ks reedície, ak bude záujem. Prípadne urobíme limitovaný box pre fanúšikov, kde budú všetky naše albumy.

V čom teda vidíš najväčší rozdiel oproti vášmu predošlému albumu?
Hlavný rozdiel medzi Second Present a All Done In Vain vidím v tom, že na predošlý album prispeli, čo sa hudobných nápadov týka, štyria ľudia. Nový album je autorsky o dvoch persónach – našich gitaristoch. Cítim tak z neho väčšiu kompaktnosť. Je priamočiarejší, dospelejší a sme to prosto my, je to písané už naším rukopisom. Vedeli sme presne, čo chceme povedať.
V roku 2004 sme nahrali debutový album. Podľa mňa je vždy debut  výrazne ovplyvnený vzormi. Muzikantsky sa všetci ešte hľadajú a tie vzory a vzorce, podľa ktorých sa to robí, je fakt počuť. Na dvojke chceš zas ukázať, o koľko si sa oproti prvému albumu zlepšil, také osobné hecovanie a snaha zúročiť tú skúšobňovú drinu. Takto som to cítil aj s kapelou Krakatoa. Ale až ten tretí album hovorí: To sme my, takíto sme. Myslím si, že keď si niekto pustí náš tretí album, tak si povie, že náznaky z debutu a experimenty z druhého albumu vykryštalizovali a dozreli. Hľadanie je pri konci, kruh sa uzavrel. Tentokrát už konečne aj v s prvotriednym zvukom.

Nový album teda vychádza opäť na CD? Nezvažovali ste aj nejaké vinyly?
Album All Done In Vain vyjde na CD a bude celý v angličtine. Vydáme ale aj štvorskladbové EP na vinyle, ktoré sa bude volať Keď túlaš sa tmou. Je to vlastne slovenská verzia skladby Closing Time z albumu Second Present, ktorá bude na tomto EP zaradená spolu s piesňou Všetko zlé je sen. To je zas slovenská verzia piesne All Done In Vain. Na B strane budú prearanžované a nanovo nahraté verzie skladieb Closing Time a Healed By The Memories z albumu Second Present. Na EP budú teda veci, ktoré sa neobjavia ani na novom albume a nenájdete ich ani na žiadnom inom nosiči. V takomto kontexte má to EP svoju hodnotu a význam.

To znamená, že singel Keď túlaš sa tmou z roku 2018 na albume nebude?
Túto skladbu v slovenskej verzii spolu s novou verziou anglického originálu Closing Time nájdu fanúšikovia len na EP. Ako singel táto skladba vyšla spolu s videoklipom preto, aby sme kapelu udržali v povedomí a rotácii. Predsa len od vydania albumu Second Present prešlo dvanásť rokov. Na druhej strane hovorím otvorene, vydávame náš posledný veľký album.

Prečo ste sa takto rozhodli?
Nevidím dôvod nahrávať ďalší. Kto by to počúval? Možno vydáme ešte nejaké EP, ale hlavne pôjdeme cestou singlov s videoklipom. Prípadne vydáme s dlhšou minutážou taký časozber singlov. Keď vymyslíme dobrú  skladbu, bude aj dobrý dôvod ju nahrať. Sústredíme sa na jej produkciu a urobíme klip. Ale už na tento album sa čakalo dvanásť rokov. V akom veku by sme nahrávali ten ďalší? Týmto albumom uzatvárame etapu Mad Frequency od roku 2009. Chceme sa ním poďakovať hlavne sami sebe. Uzatvárame obdobie tvorenia, koncertovania, ale aj osobného života. Niekto si možno pri počúvaní albumu povie: Tak toto ste robili dvanásť rokov? Ale takto sa na to nedá pozerať, hudbou už nežijeme 24 hodín denne.

Spomínané vinylové EP Keď túlaš sa tmou plánujete vydať pred vašou treťou dlhohrajúcou doskou?
Keby nebolo Covidu, tak toto EP už malo byť vonku. Ale z pochopiteľných dôvodov nastali sklzy a posuny. Osobne si myslím, že EP pôjde von pred albumom. Sme k nemu bližšie. Všetky štyri skladby sú nahraté a upravíme už len nejaké tie detaily v štúdiu. Z jedenástich skladieb na album je naspievaných päť a stále nám chýbajú dva texty. Takže ešte je k dokončeniu albumu predsa len kus cesty.

Čo by si v závere odkázal tým, čo sa dočítali až sem?
Dávajte na seba pozor, nestrácajte zdravý rozum pri svojom rozhodovaní, buďte aj v tejto neľahkej dobe pozitívne mysliaci a všetko zvládneme. Tešíme sa na koncerty, tešíme sa na vás.

Komentujte

PÁČIL SA TI ČLÁNOK?

Podpor nás na Patreone, aby sme ti mohli prinášať stále viac kvalitného čítania.
A dostaneš za to aj odmenu!

→Klikni sem←