Aký bol výlet s Arch Of Hell do starovekého Egypta? (recenzia)

Zdieľať

Brnianska metalová formácia ARCH OF HELL si ma získala už svojím debutom One Day z roku 2009. Keď ohlásili, že príde na trh nástupca albumu Freakshow (2016), zbystril som pozornosť. Moje nadšenie bolo ešte väčšie pri zistení, že tretí štúdiový počin Arrival, ktorý vyšiel koncom októbra 2020 u pražských MetalGate, je koncepčným albumom. Pútavý príbeh zasadený do doby starovekého Egypta opisuje odchod mimozemskej bytosti, bohyne, ktorá pre zlobu ľudstva opúšťa našu planétu.

S príbehom krásne korešponduje aj obal albumu. Pri takomto skvelom námete a vydarenej grafike je ale veľká škoda, že sa už k CD nezmestil booklet s textami.

Album začína introm Chariots Of The Gods. Tajomný úvod, stredoveké a orientálne motívy, hrdelný spev v pozadí a náhly zlom do elektroniky. Napriek tomu, že je to „len“ intro, možno by som v elektronickom závere uvítal nejakú tú gitaru. Ale takto kapela pravdepodobne chcela dosiahnuť väčší kontrast a citeľnejšiu gradáciu pri prechode do titulnej Arrival.

Prvé, čo pravdepodobne poslucháča upúta, sú orientálne harmonické a melodické postupy, ktoré nenájde len v intre, ale v každej jednej z jedenástich skladieb na albume. Je očarujúce, ako kapela dokázala tieto motívy zakomponovať do všetkých svojich skladieb na doske bez toho, aby sa opakovali alebo nejakým spôsobom ponášali jedna na druhú.

Popri pretrvávajúcom nádychu orientu, ktorý v skladbách budete počuť či už v hlavných riffoch (Curse Of Reincarnation), alebo v rôznych vyhrávkach a detailoch (upriamte pozornosť hlavne na klávesové party v podaní Molly v skladbe Nile), ponúka Arrival aj mnoho ďalších elementov hodných vyzdvihnutia. Je to napríklad kombinácia energických riffov s rozliatymi melodickými refrénmi (Stardust, Ungrateful) či vláčne klávesové zvuky plynúce na pozadí tvrdých riffov v prvej línii (Sachmet).

Ďalej je to hra s rytmom (Curse Of Reincarnation) či pútavé gitarové party a sóla (Curse Of Reincarnation, Ambrosia, Ungrateful). Bodku za týmto vydareným dielom tvorí pomalé, inštrumentálne outro Vanishing Out Of The Earth vsádzajúce predovšetkým na atmosféru.

Osobitnou kapitolou je u Arch Of Hell spev. Childyho surový growl a naliehavý scream, ktoré sa v mnohých skladbách dopĺňajú s gitarovými riffmi, dokonale kontrastujú s melodickými vokálmi. Predovšetkým ženskými. Tereza má vskutku nezameniteľnú farbu hlasu. A musím sa priznať, že mi jej spev imponuje väčšmi než Childyho melodický spev, ktorý môžete počuť napríklad v skladbe Follow The Sphinx. Ale viachlasné, až zborové časti v tejto skladbe znejú ozaj skvele. A jeho kombinácia so ženským spevom v Ambrosia je priam majestátna. Škoda tej „rapovanej“ časti v tejto piesni. Scream a gitarové sólo nasledujúce bezprostredne po nej ale všetko zachránili.

Prepracovaná grafika a ešte prepracovanejšia muzika. Nápaditý koncepčný príbeh a rovnako nápadité prevedenie. Arch Of Hell fanúšikom dokázali, že každá sekunda štvorročného čakania na ich albumovú novinku Arrival sa vyplatila a každý cent, ktorý utratili na podporu ich novinky v zbierke, sa stonásobne vrátil. Tomuto modernému, nadčasovému a hlavne nesmierne kvalitnému metalovému septetu niet čo vytknúť.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

foto: obrjen

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←