Aká je rocková tvár projektu SvetloVlad? (recenzia)

Zdieľať

Keď sa Hiraxov nápad vniesť do tvorby kapely Ramchat viac ľudových prvkov nestretol u zvyšku kapely s nadšením, potrebovala táto nesmierne kreatívna postava slovenskej hudobnej a literárnej scény miesto, kde by svoje nápady mohla zrealizovať. A tak sa na martinskej scéne zjavil SVETLOVLAD. Ešte v roku 2017 partička muzikantov nahrala prvé tri skladby, medzi nimi aj coververziu ŽiariSlavovej piesne Postoj chvíľu. EP malo úspech a preto sa niet čo čudovať, že v novembri 2022 prišiel na rad aj dlhohrajúci debut s názvom Clivota.

Na nahrávaní sa podieľalo mnoho zvučných mien. Medzi inými napríklad Veronika Rabada, Juraj Hnilica, Irina Zybina – speváčka kapely GRAI, ktorá hosťovala napríklad aj u gréckych Rotting Christ, akordeonista Michal Červienka, cimbalista Martin „Zajo“ Zajac a ďalší. Album clivota obsahuje 15 skladieb. Deväť z nich je nahratých v duchu alternatívneho folku, respektíve folklóru. Ale posledných šesť je odetých do rockového či až metalového šatu a práve tie zaujali aj našu redakciu.

Foto: Hirax

Pokiaľ sa chceme teda venovať iba šestici rokových verzií skladieb z dielne projektu Svetlovlad, môžeme konštatovať, že počúvanie začína celkom pozvoľna. Úvod piesne Macocha začína príjemnou veselou melodickou pasážou, ktorá sa ale postupne preklenie do úplného protikladu. Ponurá atmosféra a naliehavá gradácia dovedú celú pieseň až do pasáže pripomínajúcej tvorbu Lunatic Gods. V ponurom baladickom duchu celá skladba aj skončí.

Zvyšné piesne kolíšu kdesi na pomedzi nálad prvej skladby. Zhorklo srdce, skamenelo, Vzali sa ženy za ruky, O dube, ktorý za nič nemohol… majú veľmi temnú atmosféru, melodický spev dofarbuje v určitých častiach surové mužské vrčanie a ľudové nástroje popri drsnom zvuku gitár skôr plačú, čo dodáva skladbám ešte naliehavejší ráz. Naproti tomu Čerti milého mi skryli je veľmi energická, plná agresívnejších metalových prvkov, ale zároveň príjemnej ľudovej melodiky podporenej modernou harmóniou, gradáciou a aj k tancu vyzývajúcimi pasážami. Z celkového konceptu sa vymyká len záverečná My Stone, ktorú naspievala spomínaná Irina Zybina. Táto pieseň má vďaka svojej širokosti a pochodovému rytmu skôr hymnický charakter.

Som veľmi rád, že Hirax nechal Ramchat, aby si zachoval svoj metalový charakter a zároveň našiel miesto, kde môže do hudby pretaviť svoju lásku k slovenskému folklóru. Všímam si, že mnoho metalistov ma v záľube mytológiu, severský folklór, Vikingov, stredoveký folk a podobne. Hirax neraz ukázal, že slovanskí bohovia a slovenský folklór ponúkajú minimálne toľko isto zaujímavých a pútavých príbehov či muziky. Rockové verzie skladieb projektu SvetloVlad, ale aj celý album Clivota je veľmi vydareným dielom. Teším sa na jeho ďalšie putovanie. 

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←