Natvrdo s Makom: Veľké AC/DC na malom Slovensku

Zdieľať

Pred 40 rokmi prišli na Slovensko banány a išlo o veľkú udalosť. Dnes je udalosťou oznámený koncert rockovej masovky AC/DC. A fronty budú prinajmenšom rovnaké. Kvalitu koncertnej organizácie som na týchto stránkach už rozoberal, ale prečo si to nezopakovať? To isté si predsa hovoria aj AC/DC, keď hrajú stále tie isté riffy dookola. Čo nie je kritika, niektoré veci sa meniť nemusia. Škoda, že to neplatí aj pre slovenskú kultúru.

Po nedávnom rozčarovaní z organizácie Rammstein v Trenčíne a menšieho, ale legendárneho koncertu Hollywood Vampires vo Zvolensk… Banskej… vlastne nič… (mimochodom, už vrátili vstupné?) stojíme pred ďalšou veľkou rockovou akciou. A sklamaných tváričiek bude veľa. Koncert magnitúdy AC/DC ,,na zelenej lúke” na Slovensku sa dá označiť za udalosť predurčenú na neúspech. Dôvodom je, že s masou ľudí prichádza väčšie nepohodlie. A nepohodlie sa na Slovensku neuznáva, aj keby pekelné zvony cengali. Čo na letisku vo Vajnoroch zrejme budú.

Môžeme rovno prijímať stávky, či zlyhá doprava, parkovanie, občerstvenie, ceny, dostupnosť WC alebo všetko naraz. Prípadne, ako prémia, či pánov z AC/DC pošleme po koncerte do mekáča. A pritom nič z toho zlyhať ani nemusí – my chyby nájdeme sami a ak ich nenájdeme, tak si ich domyslíme. V ideálnom svete priemerného koncertného Slováka je zvuk číry, pivo lacné, toitoiky na každého človeka rovno dve a za pätnásť minút po klaňačke už je na diaľnici do pekla alebo aspoň na rýchlostnej ceste domov. A ako prémia… Ešte by kapela mala zahrať ,,tú jeho”. Našťastie, ,,tá jeho” je jeden z troch najväčších hitov, ktoré v setliste jednoducho budú.

Pointa však ostáva – dav je veľký, no priemerný Slovák v ňom je výnimočný a všetko má byť podľa jeho gusta. Státie v rade na banány s rokom 1989 zmizlo a s ním aj všetky drobné nepríjemnosti. Všetko v novom svete, ktorý má už takmer 35 rokov, musí byť bezchybné, inak nebude spokojný. 

Dôvody, prečo bude AC/DC horúcou témou, mám dva. Jednorazové koncerty letiskovej veľkosti na Slovensku nemajú veľmi tradíciu. Koľkokrát tu hrali Stouni alebo Springsteen? Škoda, ale férová. Však aj tá Metallica v 90. rokoch dopadla, ako dopadla. A načo letiská, keď máme kulturáky. A druhá vec je istá kultúrna naivita – Slovensko by veľmi chcelo mať svetovú úroveň, ale nechce sa tomu svetu prispôsobovať. To platí aj pre hudbu a organizáciu koncertov.

Česť výnimkám, ale ak chce organizátor zarobiť, chce na ľuďoch zarobiť veľa (a nie tak ,,férovo”). Ak chce človek ísť na koncert, chce hlavne čo najviac ušetriť. A ak underground a celkovo kultúra živoria, komercia bude vždy úplne prázdna sťaby vzdušný zámok, v ktorom hodil tyčku Bon Scott. Ale to už som v politike tejto krajiny, ktorá dala svetu rockové legendy ako… eh… Drišľak?

Možno budem prekvapený a letný koncert AC/DC bude organizačne bezchybný. Ale ak sa deň po ňom objaví v tejto krajine vlna negativity, oprávnenej či neoprávnenej, môžeme si za to sami. Nuž, nemôžeme byť sme svetoví, keď sme doma dysfunkční. A nezaslúžime si masovú kultúru, ak nevieme vybudovať tú menšiu, tú divnú, tú nečakanú. Ak začnú pri For Those About To Rock strieľať hovnomety, bude to slovenská národná vina.

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←