Keď sa nám do redakcie dostalo najnovšie CD Hořím českých CHAOS IN HEAD, ihneď sa mi v hlave vybavil album ZOO (2014), ktorý som si mal pred pár rokmi možnosť vypočuť. Ihneď ma zaujala zmena na poste speváčky. Sympatickú blondínu Leňu vystriedala nemenej sympatická čiernovláska Lena. A práve tento fakt ma postrčil, aby som sa trochu povŕtal aj v histórii kapely.
Priekopníci hardcoreu v Čechách vystriedali speváčok hneď niekoľko. Ako prvá sa spevu ujala Petra a medzi spomínanými dvoma dámami pôsobila v kapele ešte Markett, s ktorou však kapela nenahrala žiadnu dosku. Z pôvodnej zostavy vlastne až doteraz v kapele vydržali len zakladajúci členovia Chaos In Head, gitarista Chorche a bubeník Kopec, ktorí kapelu sformovali na prelome rokov 1993 a 1994 po tom, čo odišli z legendárnej formácie Krabathor.
Po malom zorientovaní sa môžeme vrátiť späť do súčasnosti a aktuálnemu albumu Hořím. Ten pôsobí už na prvý pohľad aj na prvé počutie tvrdšie a surovejšie než jeho predchodca ZOO. Aj Lenin hlas je o poznanie surovejší. Jej party sú často viac kričano-prednášané než spievané. Všimnete si to hlavne v skladbách Makej! a Performer. Ale k hardcoreu presne takýto prejav to patrí.
Napriek tomu na albume predsa len nájdete aj spievané party. Někdo tam nahoře mě nemá rád a Zastavil se čas sú toho dôkazom. Druhá menovaná má ale vôbec nepresvedčila a vokál v kombinácii s gitarou akosi v mojich ušiach neladili. Našťastie, v tejto piesni sa po pár sekundách vráti do starých koľají a kapela aj poslucháč sa ocitnú naspäť vo svojej komfortnej zóne.
Celý album je viac-menej vystavaný na inštrumentálnom vzorci rytmické slohy plné hutných riffov a jednoliatejšie harmonické refrény. Hořím, Let, Až tam, kam cesty nevedou či Vztek. A v podstate aj ostatné. Najviac sa asi vymykajú Performer, kde harmonickosť refrénov kapela potlačila, a To je můj svět, ktorá sa odlišuje od zvyšku albumu aj použitými zvukmi, aj spevom, ktorý nie je ani čistý, ani úplne netlačí na pílu. Celá skladba je vystavaná na jednom riffe, ale jej aranžmán a použité zvuky z tejto skutočnosti robia silnú stránku. Táto poloha kapele veľmi sedí a v budúcnosti by som rád počul viac podobných skladieb.
V mnohých z desiatky skladieb znejú okrem hutných riffov aj vydarené gitarové sóla (Makej!, Zastavil se čas, Někdo tam nahoře mě nemá rád) a vo viacerých skladbách vynikne zvukovo aj Bureho vyšperkovaná basa. Spomeniem aspoň Někdo tam nahoře mě nemá rád.
Za zmienku stojí aj energická pieseň Kmen, ktorú pôvodne kapela nahrala so spomínanou Markett, ale na album ju nanovo nahrali s Lenou. Bodku za albumom tvorí recesistické Choas Outro, na ktoré si musíte urobiť názor sami. Ja som z neho mal, priznám sa, zmiešané pocity.
Album Hořím, ktorý kapela svojpomocne vydala v januári 2020, je skutočne zaujímavým dielom. Na jednej strane akoby od svojho predošlého počinu potemnela a o niečo pritvrdila. Na druhej strane si stále drží svoju tvár a svoj štýl, ktorý v Čechách zastáva už takmer dve dekády. Tvrdé riffy, hutný zvuk a nasraté texty, ktoré si nedávajú pred ústa servítku. Taký by mal byť dobrý hardcore a taký sú aj Chaos In Head. V niektorých skladbách síce na chvíľu vybočili z komfortnej zóny, či už viac alebo menej úspešne, ale v konečnom dôsledku hrdo obhájili svoje kvality aj tentoraz.
HODNOTENIE
