Na začiatku minulého roka, v januári 2023, uzrel svetlo sveta ďalší zárez do diskografie slovenskej prog/artrockovej formácie FAIRY TALE. Ako kapela uvádza, EP Live Session In Studio s podtitulom Bypass1 by malo byť prvým z Bypass série, ktorej vydanie je zamýšľané ako hudobný koncept spontánnych nahrávok raritného materiálu, vymykajúceho sa z tradičného konceptu štúdiových albumov kapely.
Celá myšlienka údajne vznikla počas príprav na natáčanie videoklipu k skladbe Wake Up, kedy kapela prišla do štúdia za účelom natočiť pár záberov. Ale odišla s novou nahrávkou. Na pomery tejto kapely surovejšou a hlasnejšou, ako je vo zvyku, ale ako sama hovorí – o to živšou.
S muzikou Fairy Tale som sa zoznámil pri ich predošlom počine That Is The Question a môžem povedať, že nové EP ma zaujalo viac už na pohľad. Obal, ktorý vytvoril Martin Niki Nikmon z originálneho diela Hugha Symea, má podmanivú atmosféru a tú sľubuje podľa vyjadrení kapely aj hudba ukrytá na tomto nosiči. Skladieb sa tu nachádza päť. Respektíve štyri. Kratučké intro Bypass Introduction sa medzi ne rátať asi nedá.
Pieseň Carousel, ktorá sa nachádza pôvodne na albume Loveland, vo mne vyvolala trochu zmiešané pocity. Surovejší zvuk gitár a ostrejší spev mi síce imponovali, ale výrazný zvuk hammondu mi predsa len trochu chýbal. Zato piesne z najnovšieho štúdiového albumu Wake Up a Time Heals Nothing mi dali presne to, čo mi pri počúvaní That Is The Question chýbalo. Gitary s „neohrabanejším“ zvukom príjemne pradúce v pozadí a podopierajúce podmanivý vokál. Ale basová gitara v Time Heals Nothing mohla byť predsa len ešte o trochu ostrejšia.
Ako posledná sa na EP dostala slovenská pieseň Zvaľ to na kata z albumu Veľký Voz kapely Babokalyps (ktorá má vlastne troch muzikantov s Fairy Tale spoločných). Aj tu ma už prvé tóny presvedčili, že túto si (na rozdiel od originálu) vypočujem do konca. Po špinavom riffe sa pridal vokál, ktorý sa energiou pohybuje niekde o sedem galaxií ďalej než v pôvodnej verzii.
Artrockové kapely majú naživo akési iné čaro než na štúdiových nahrávkach. Vždy som si to vravel pri Pink Floyd. Bola to dlho jediná kapela, u ktorej som radšej siahol po koncertnom zázname než po štúdiovke. A teraz sa k nim pridala ďalšia formácia. Som rád, že sa Fairy Tale pustili do niečoho takého, ako je Live Session In Studio. Živých nahrávok je v slovenskom rocku ako šafranu a keď sa medzi nimi objaví taká, kde kapela prekoná samu seba, je to hudobný sviatok. Aspoň v mojich očiach. Teda ušiach.
HODNOTENIE
