Oplatí sa vydať na cestu s Pustovníkom? (recenzia)

Zdieľať

Ružomberčania ATARAXIA vydali 27. marca 2020 svojpomocne druhý dlhohrajúci počin Pustovník v digitálnej podobe. Oproti svojmu rovnomennému debutu z roku 2016 ma tento album oslovil o poznanie viac už na prvý pohľad. Coverart Pustovníka je bez pochýb jedným z najvydarenejších spomedzi domácich grafík poslednej doby. Už teraz sa teším na fyzické prevedenie albumu s týmto obalom, ktoré kapela v (dúfajme, že blízkej) budúcnosti chystá.

Album obsahuje rovnako desať skladieb a je super, že kapela ostala aj pri slovenských textoch. Ako to už u grindovo/deathmetalových kapiel býva, tento element má význam, iba ak sa vám chce čítať texty. Zo samotného počúvania zachytíte totiž len zopár útržkovitých fráz. No tieto texty skutočne za prečítanie stoja.

Novinka Ataraxie je už na prvé počutie predovšetkým o gitarách, ktoré má na starosti Jakub Kulašík. Tvoria tajomnú atmosféru v úvode skladby Virtuálny raj, prekvapia farebnosťou v Bozk vraha, očaria pútavými akordickými postupmi v Možnosť voľby, dravosťou vo Finis Terrae, navodia atmosféru v piesni Ohnivá noc, naladia riffom v Od hmly do tmy, dojmú harmóniou v titulnej Pustovník.

Ani jeden z týchto elementov však skladbám neuberá na surovosti dokresľovanej spevom Gabriela Kunaya a rytmickou sekciou v zložení Ján Ragančík – basa a Marek Balo – bicie. Časté zmeny rytmu, závratné tempá, priamočiare úderné pasáže, ťažký naliehavý rytmus, ale aj miernejšie a prehľadnejšie časti vystavané na ponurej atmosfére. To všetko si na albume Pustovník užijete.

Surový, naliehavý a miestami doslova nahnevaný podtón celého albumu je doplnený v piesňach Od hmly do tmyPustovník o výpovede staršej pani. Použitie podobných autentických nahrávok so silnou výpovednou hodnotou mi vždy pri počúvaní metalových skladieb naježí chlpy na zátylku.

Celkový hrací čas albumu nepresiahne ani polhodiny. Napriek tomu kapela stihne človeku poskytnúť silný hudobný zážitok. Pustovník je viac o výpovednej hodnote textov než o chytľavých melódiách. Je viac o pútavých gitarových postupoch ako o konkrétnych ucelených schémach, aranžmánoch a harmóniách. Je o tvrdom, surovom zvuku a nie o sólových pasážach.

Ataraxia ma svojím novým albumom presvedčila určite viac než debutom. Presvedčila ma na sto percent. Pustovník je pre mňa o naliehavosti prítomného momentu. Ako hudobne, tak i koncepčne.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←