Oddýchnete si pri novinke kapely Melissa? (recenzia)

Zdieľať

Tvorbu českej medieval/folkovej formácie MELISSA sme už prostredníctvom recenzií párkrát priblížili. A opäť sa k nej vraciame. Po vyše roku práce na nových skladbách vydala ešte v lete tohto roku svoj ďalší dlhohrajúci počin s príznačným názvom Folk.

U kapely, ktorá mala byť pôvodne folkmetalovou, sme si už asi zvykli na jej veľmi prirodzenú akustickú podobu. A inak to nie je ani pri novinke. Jedenásť akustických skladieb a dva bonusy potešia hlavne tých, ktorí si chcú nachvíľu oddýchnuť od revu gitár pri príjemných melódiách a zvukoch (nielen) dobových nástrojov.

Gro albumu tvoria predovšetkým pomalé baladické skladby, v ktorých prevažujú jemné zvuky akustickej gitary a huslí a ženský spev. Najdokonalejšie opísanú atmosféru vystihuje asi Slepý tulák, kde by som chcel vyzdvihnúť predovšetkým veľmi vydarený gitarový part. Směrem půlnočním, Cesta domů a Šašek ponúknu v určitých pasážach aj pekné vokály či viachlasy, ale myslím si, že by ich skladbám neublížilo ešte o trochu viac. Všetky spomenuté skladby v častiach s viachlasom akoby harmonicky rozkvitli a získali úplne inú atmosféru.

Najkrajšiu melódiu v speve má určite pieseň Jako voda. Nižšia poloha dá zamatovému hlasu speváčky Lucky dokonale vyniknúť a mala by sa pri hlbších tónoch zdržiavať čo možno najviac. Hlavne, keď ide o pomalé akustické skladby, kde je hlas oveľa viac v popredí.

Pieseň Kostky sa dostala na album hneď v dvoch verziách. Tá prvá má tak trochu popový nádych. Pravdepodobne je to spôsobené vokálnym partom a priamočiarym rytmom bicích. Bonusová verzia, kde vyniká hlavne akustická gitara, je však oveľa zaujímavejšia. 

Najsvižnejšou skladbou z albumu je kúsok Myšlenky, kde sa mi veľmi páči kombinácia rýchlych huslí s gitarou v refréne. V iných častiach je táto pieseň ale tiež veľmi jemná. Rýchlosťou jej môže konkurovať azda ešte inštrumentálka Audience. Tá je hudobným stelesnením zámockej tancovačky. Melissa vždy dokáže človeka týmto typom melódií a harmónií razom preniesť do stredoveku na kráľovský dvor.

Na albume nájdete inštrumentálne skladby ešte dve – Rozcestí a bonus O samotě – tie ale v porovnaní so spomínanou Audiencie veľmi z albumu nevytŕčajú. Čo vytŕča, sú piesne Bailarina a Království pavučin. Tie demonštrujú druhý fenomén, ktorý Melissa rada používa a ja naň vždy netrpezlivo čakám. Do svojich skladieb totiž vkladajú pútavú melodiku s typicky cudzokrajným nádychom. V tomto prípade potešili moje uši odkazom na Španielsko v piesni Bailarina a nechýbajú ani orientálne harmonické postupy, ktoré vložili do Království pavučin.

Tentoraz ma Melissa ani veľmi nenadchla, ale ani nesklamala. Kapela si zachovala svoje dobré zvyky a opäť ponúkla mnoho kvalitného hudobného materiálu. Album Folk je ako stvorený na ľahšie počúvanie či už pri relaxe, alebo práci. No aj napriek tomu, že je to album akustický, chýba mi tam dávka mohutnejších harmónií, štipka širokých spevov a o trochu viac viachlasov a možno aj perkusií. Tým všetkým ma už totiž kapela rozmaznala na svojich predošlých albumoch.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←