Česká medievalfolková stálica MELISSA opäť nezaháľala. Rok po vydaní ich dlhohrajúceho albumu Folk sa v apríli 2024 prihlásili o slovo s novým EP Cui Bono. Mini album obsahuje päť skladieb a už svojím obalom veľa napovie. Pri pohľade naň som si hneď vybavil album Taverna (2019), ktorý sa mi páčil podstatne viac než Folk a zaznamenal som aj posun v (opäť) predizajnovanom logu. A musím povedať, že teraz je to to pravé orechové (alebo mätové).
Ako už bolo spomenuté, na novom počine sa dá nájsť päť skladieb, čo je z môjho pohľadu pre EP optimálny počet. Ani príliš veľa, ani príliš málo. A kapela ich vybrala ozaj svedomito, pretože som tu tentoraz nenašiel žiadnu zbytočnú vatu. Trošičku ma síce prekvapilo, že medzi päticu piesní zaradili aj jednu inštrumentálku, ale v konečnom dôsledku je aj skladba Menhiry príjemným osviežením.
Oveľa viac ma ale zaujala zvyšná štvorka. A to nielen kompozične, ale aj premysleným poradím skladieb. Je škoda, že na tento drobný detail niektoré kapely zvyknú zabudnúť. Nahrávku otvára veľmi rytmická Na sedmém schodu, ktorá má potenciál svojou energiou strhnúť nejedného poslucháča. Hneď po nej nasledujú spevné a veľmi melodické O milost se neprosí a S medem u huby. Pri takýchto skladbách vždy ocením schopnosť tejto kapely preniesť fanúšika priamo do stredovekej krčmy uprostred bujarej oslavy. Na záver prichádza uvoľnenie v podobe Tančím se stínem, kde ako zlatý klinec čaká najkrajšia melodická linka a tiež najkrajšia farba spevu.
Melissa ma tentoraz celkom potešila. S každou nahrávkou sa posúvajú o krok vpred. Aj keď už asi nadobro upustili od elektrických gitár, ktoré sa na raných nahrávkach kde-tu v ich tvorbe mihli, EP Cui Bono radím na popredné priečky ich tvorby. A dúfam, že pri tomto logu už zotrvajú.
HODNOTENIE
