Mladá slovenská bluesrocková formácia KIERO GRANDE nedávno vydala nový album. Tento zaujímavý počin vznikol ako živá nahrávka bez publika za zatiahnutou oponou. Čisto technická záležitosť alebo hlbšia symbolika? Aj na to sme sa opýtali speváka a gitaristu Adriana.
Nadviažme na váš posledný štúdiový album. Heavy Hands ste vydali pred tromi rokmi. S touto nahrávkou ste zožali viacero úspechov. Naposledy registrujem asi výhry v Rockovej Maturite a v Bluesovej ankete 2020. Pribudli odvtedy nejaké ďalšie úspechy?
Od Rockovej Maturity už nejaký ten čas ubehol. Jej organizátorom nezávidíme, keďže po nej ostala kopa sklamaných kapiel. Nik za to ale nemôže, prišla pandémia a všetkým nám škrtla cez plány. Mnohých ľudí to zruinovalo, kapely sa porozpadávali alebo to vzdali. My sme sa rozhodli vydržať. Mali sme čas tvoriť a skúšať. V roku 2021 sa na bubenícku stoličku posadil skvelý Peter Garaj a hneď na prvom koncerte s ním sme zvíťazili v diváckom hlasovaní súťaže Rock Me Fest v Nitre. Čiže 28. augusta si zahráme na Slížovici. Za úspech albumu považujem aj príbehy ľudí, ktoré sa k nám poslednou dobou dostali. Niektorí počúvajú Heavy Hands odkedy si ho kúpili a dokonca bol aj jeden prípad, keď si chlapík kúpil už druhé CD, lebo prvé vraj zodral. Nechce sa mi tomu veľmi veriť, ale je to veľmi milé a vážime si to.
Ako si spomenul, pandémia, bohužiaľ, zhltla nejednu kapelu. Pamätám si, že aj vy ste pred ňou mali s koncertmi celkom slušne našliapnuté. Mladú kapelu určite poteší, keď sa začnú veci hýbať. Darí sa teraz nadviazať na vaše predkoronové ťaženie alebo je to opäť o čosi ťažšie?
Tu by sa dalo filozofovať. Áno, mali sme vtedy našliapnuté, no nebyť pandémie, možno by sme ako súčasť výhry v RM nahrali v štúdiu rýchlo kvasený album nevyzretých piesní, ktoré by nemali čo povedať a odohrali s nimi turné. Ja som rád, že sme dostali kvázi dva roky na prehodnotenie, prepracovanie skladieb, aby sme ich hrali poctivo. Spočiatku nás tá ručná brzda mrzela, ale takto spätne sa nám nič lepšie nemohlo stať. Zavretí v bytoch a domoch sme mali čas na cvičenie a zdokonaľovanie sa. Dokonca som chodil na jazzový ateliér pod vedením Feriho Báleša. Napísal som asi štyridsať skladieb, z ktorých, dúfam, v budúcnosti vyberieme okolo dvanásť súcich na album. Horšie je, že odvtedy vznikajú ďalšie a popri civilnom zamestnaní bez manažéra/producenta/sponzora človek len ťažko nájde financie na nahratie kvalitného albumu každý rok. Predsa len nehráme mainstreamovú muziku. Nadviazať na predošlé vzťahy je ťažké. Nie je to ako naskočiť do rozbehnutého vlaku. Skôr je to snaha roztlačiť vykoľajený vlak a presvedčiť cestujúcich, že táto jazda už bude OK. Tých pár koncertov, ktoré sme však už odohrali, nám dávajú nádej, že ľudia vyhladli po živej hudbe.
Kde vás budeme môcť vidieť naživo najbližšie?
S Kiero Grande si najbližšie zahráme na domácej pôde. Po niekoľkých rokoch si zahráme v obci Veľký Kýr, kde sme vznikli. Bude to 30. júla. Potom si zahráme na festivale venovanom pamiatke jednej našej zosnulej spriaznenej duše na Rajskej pláži pri Váhu v obci Zemné 12. augusta. Záver augusta zavŕšime na Slížovici v Nitre, z toho mám ešte trochu rešpekt, pretože to bude zrejme najväčší dav za posledné roky, pre aký sme hrali.
Posuňme sa k najnovšej nahrávke. Svoj nový album ste sa rozhodli nahrať naživo za zatiahnutou oponou na pódiu. Bolo to kvôli akustike alebo v tom môžeme hľadať aj nejakú symboliku?
Zatiahnutú oponu sme odkukali v Skalici niekedy v roku 2007 alebo 2008 na koncerte srbskej kapely Blue Family. Celé sa to odohralo na pódiu za oponou. Pár rokov na to sme v kulturáku vo Veľkom Kýre začali organizovať koncoročný minifestival pre priateľov a tiež sme ľudí posadili na pódium spolu s kapelou. Má to čarovnú atmosféru. Cítime sa tam doma. A áno, je tam super akustika. Predsa len, hrubé opony majú svoje čaro. Na tú symboliku som nepomyslel, ale takto spätne to, veru, naozaj dáva zmysel. Okrem dvoch kameramanov tam s nami nik iný nebol.
Na nahrávku ste zaradili piesne z predošlých albumov, ale aj úplné novinky. Prečo ste zvolili takýto mix?
Keď som si nedávno pustil naše dva albumy (bežne vlastnú hudbu nepočúvam), tak som si uvedomil, že od ich nahratia sme sa už posunuli. Skladby vyzreli na nespočetných koncertoch, spevy frázujem trochu inak a v neposlednom rade, zmenili sa členovia. Okrem nového bubeníka sa k nám koncom roka 2021 pridal aj klávesák Pavol Hlaváč, ktorý aj starým skladbám dodal nový, zaujímavejší rozmer. Uznali sme, že by bola škoda, keby ľudia nemali prístup k tomu, čo si my užívame na skúškach. Preto okrem piatich nových sme nahrali aj šesticu starých piesní.
Spomínal si, že máš kopu nového materiálu. Pripravujete teda aj novú štúdiovú nahrávku? Zaradíte na ňu aj novinky z live nahrávky?
Príprava je zatiaľ silné slovo. Počas pandémie som nahral demá. Asi osemnásť skladieb skondenzovaných z mnohých nápadov. Demáče sú v stave, že keby si na to na tri dni sadneme, tak s tým môžeme ísť do štúdia a tam z nich vybrať desať až dvanásť najlepších. Stojím si za tými skladbami. Určite by medzi nimi boli tri-štyri aj z Doomsday Session, lebo do budúcna ešte mám nejaké tie plány na spestrenie. Či to však má zmysel, ak sme poriadne nestihli “odkoncertovať” ani album z 2019… Ktovie. Čas ukáže. Siliť to nechceme a vyznávam prístup, že skladby musia zažiť mnoho skúšok a pár koncertov, aby som vedel usúdiť, či stoja za to. Od roku 2006, čo s Robim spolu hráme, sme koncertovali veľa takých vlastných skladieb, ktoré sa nedostali na albumy a upadli do zabudnutia. Každopádne, sme teraz všetci dosť vyťažení a len ťažko si teraz viem v blízkej dobe predstaviť, že by sme naskočili znova na režim minimálne jednej skúšky týždenne intenzívne pracujúc na nových skladbách. Doomsday Session bolo tiež dosť finančne vyťažujúce a o inflácii, myslím, vieme všetci svoje.
K novému albumu ste už zverejnili aj jedno video z nahrávania. Bude podobných klipov viac?
Áno, samozrejme. Nahrali sme celú session za pomoci Michala Chrenka a Michala Polakoviča. Je to čisto záznam z nahrávania, žiadne špeciálne efekty, svetlá alebo tanečnice. Pôvodne sme chceli ešte jednoduchší záznam, že by sme odohrali akoby koncert bez strihu. Pri intenzite niektorých skladieb sme ale potrebovali asi jednu či dve prestávky. Inak je väčšina skladieb nahraná na prvý “tejk”. Asi dve alebo tri skladby sme nahrali na druhý raz, takže sme naozaj šli po surovine. Všetky skladby postupne uverejníme na našom oficiálnom YouTube kanáli.
Aké sú vaše plány na najbližšie obdobie?
Chceme čo najviac koncertovať. Najradšej máme klubovú sezónu od septembra do marca. Dúfam, že sa nám podarí zahrať čo najviac koncertov a ešte viac sa zohrať. Snáď si prvý raz zahráme aj na východe Slovenska. Popri tom, samozrejme, ak ostane čas na skúšanie, tak by sme chceli pracovať na nových skladbách, aranžmánoch. Najväčším motivátorom je teraz fakt, že po našom koncerte na malom stage na Topfeste nám organizátor povedal, aby sme si rezervovali termín na budúci rok, pričom ukazoval prstom na veľké pódium. Beriem to ako obrovskú výzvu a zodpovednosť. Popri tom máme všetci svoje ďalšie kapely, projekty, prácu a Robi dokonca už aj rodinku, takže máme čo robiť. Nudiť sa isto nebudeme.
