Boli Princovia iba márnou snahou? (recenzia)

Zdieľať

Či viete, či nie, Jaro Lederleitner, alebo ak chcete Leďo, ktorého väčšina z nás pozná hlavne vďaka jeho niekdajšiemu pôsobeniu v kapele Zóna A, v roku 2002 pod pseudonymom Prinz von Sternberk založil kapelu PRINCOVIA. Posledný oficiálny album Čo takto otvoriť hubu?! tejto veselej formácii vyšiel v roku 2005. Počas ďalších rokov sa ale zostava kapely menila, a tak Leďo stále s novými kumpánmi začínal a končil.

Večne mladá ikona slovenskej hudobnej scény síce na hudbu nezanevrela a naďalej koncertovala a pracovala na nových skladbách, ale nový oficiálny štúdiový album neprišiel. Až teraz, keď nadišiel čas, kedy sa Princovia a aj samotný Prinz von Sternberk chcú rozlúčiť. Presne dnes 11. apríla, v deň Leďových narodenín, vychádza u rakúskeho vydavateľstva Mai Lei Bel ich nový a zároveň posledný album Márna snaha.

Jedenásť skladieb je rovnako pestrých ako samotné fungovanie kapely. Bonus Kapitán pochádza ešte z roku 2011, ďalšie tri skladby z roku 2017 a zvyšných sedem z roku 2019. Tri rôzne nahrávky, tri rôzne zostavy, ale ten istý Leďo a ten istý jednoliaty zvuk. Album vnútorne drží pokope tak skvele, že si pri počúvaní nevšimnete žiadny rozdiel. Nič vás nevyrušuje a to je skvelé.

Na novinke Princov nájdete piesne, ktoré by sme mohli zaradiť pod nálepku „pohodové“ vďaka príjemným gitarovým beglajdom a všadeprítomným rozlievajúcim sa vyhrávkam (Márna snaha, Bez tajomstva, Kľúče od zamknutých brán), ale nájdete tu aj veselšie a ostrejšie „skákačky“ reznuté serióznejším punkom (Na večné časy, Lúza, Zajtra bude po všetkom). Popri tom vás určite zaujme Noc a deň, kde sa autor šikovne pohral s gitarovými partami a spevom. Objaví sa tu dokonca zvuk hammondu. Zároveň v nej nájdete vydarené gitarové sólo.

Rytmicky je zas najpríťažlivejšia Traja králi. Najviac si ma ale získala mierna, no zároveň veľmi energická Nádej. Je to skladba, ktorú si zamilujete ako rocker, no zároveň si ju viete predstaviť hrať v mainstramových rádiách. Naopak, najmenej si ma získala Misia, ktorá svojou priamočiarosťou a nevýraznou atmosférou za zvyškom albumu o krok zaostáva.

No nahrávka za inštrumentálnou stránkou v ničom nezostáva ani spevácky. V niekoľkých skladbách vás upútajú vokály (Márna snaha), v iných efekty (spevy rozhodené do sterea v závere Na večné časy), ale v najväčšej miere sú to určite chytľavé spevné refrény (Bez tajomstva, Kľúče od zamknutých brán, Lúza). Album má navyše čo povedať aj po textovej stránke. Najpútavejšie a najvydarenejšie texty nájdete pravdepodobne v piesňach Nádej, Traja králi a Kľúče od zamknutých brán.

Album Márna snaha, podobne ako celá existencia kapely Princovia, určite neboli iba márnou snahou. Snúbi v sebe punkovú nonšalantnosť, rock n‘ rollovú dravosť aj popovú priamočiarosť. Je to jeden z mála albumov, ktoré si môžete pustiť do pozadia k akejkoľvek činnosti a nevyrušujú vás, ale zároveň si môžete v pokoji sadnúť a vypočuť si ich bez toho, aby vás nudili – či už hudobne alebo textársky.

Z toho počinu je jednoducho počuť, že Leďo je stále ten istý mladý punkáč, ale zároveň má mnohoročné hudobné i životné skúsenosti. Táto kombinácia robí posledný výstrel Princov skutočne hlasným. Bodaj by ním urobili dieru do sveta.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←