Česká kapela MEADOW STREET sa na scéne objavila v roku 2019 a od začiatku pôsobila ako zaujímavý a sľubný projekt. A to aj napriek mierne zvláštnemu názvu debutu Epické album, ktorý ale naznačoval celkom slušný potenciál a energiu. Koncom februára 2026 sa kapela vracia s novou speváčkou a s druhým dlhohrajúcim počinom Na troskách snů.
Hneď na úvod je potrebné upratať očakávania. Meadow Street sa síce pohybujú v nálepke gotiky, no nejde o temnú, dramatickú alebo výrazne atmosférickú podobu žánru. Zabudnite na dramatické aranžmány či silnú melancholickú hĺbku kapiel ako XIII. Století. Namiesto toho dostávame skôr priamočiaru, miestami až oddychovú rockovú polohu s dominantným ženským vokálom. A v prípade nového albumu treba aj to brať s rezervou.
Skladby ako Strach je jen stín alebo Nekonečný dům odhaľujú slabiny v speváckom prejave, predovšetkým v intonácii. V dnešnej dobe, keď sú štúdiové možnosti prakticky neobmedzené, pôsobí miestami neladiaci vokál neodpustiteľne a uberá na celkovej profesionalite. Navyše kapela ako celok zostáva v pozadí, akoby sa bála vystúpiť z tieňa a dať skladbám potrebnú dynamiku.
Z popela naznačuje, že potenciál tu stále je. Speváčka sa snaží tlačiť emóciu dopredu, no naráža na rozvláčny a málo výrazný podklad, ktorý skladbu brzdí. Práve tu je cítiť, že pri lepšom aranžmáne by mohla skladba fungovať výrazne lepšie. Naopak Probuzení a Ukolébavka sa vydávajú smerom k mainstreamovému rádiovému zvuku. Gotika ani rock tu prakticky nezohrávajú rolu, no prekvapivo práve folkpopová rovina kapele sedí najprirodzenejšie. Podobne ladená je aj Ryzí show, no pridáva ešte o niečo viac rytmiky.
Naděje prináša opäť pomalšie tempo a príjemnú atmosféru, no trpí problémom, ktorý sa tiahne celým albumom. Nástroje znejú oddelene, bez potrebnej súdržnosti. Mix a mastering nepôsobia kompaktne, čo ešte viac zvýrazňuje celkovú roztrieštenosť nahrávky.
Ako celok pôsobí Na troskách snů nevyvážene a zbytočne rozvláčne. Album sa drží v akomsi zvláštnom strednom tempe, ktoré nie je dostatočne emotívne na hlbšie ponorenie, ale ani dostatočne výrazné na aktívne počúvanie. Chýba skladba, ku ktorej by sa poslucháč chcel vrátiť, chýba poriadny refrén. Ako hovorí môj dobrý kamarát: Nemajú tam pesničku.
Najväčším sklamaním je však fakt, že oproti debutu ide skôr o krok späť. Namiesto rozvoja identity a sebavedomejšieho prejavu prichádza nahrávka, ktorá pôsobí nerozhodne, miestami nedotiahnuto a slabšie z hľadiska produkcie aj personálnych výkonov. Meadow Street síce ukazujú, že majú potenciál, najmä v jemnejších, popovo a folkovo ladených polohách, no na tomto albume ho nedokázali pretaviť do presvedčivého celku.
HODNOTENIE
