Nitrianska kapela AXES je na scéne už tri dekády, a to je určite dôvod na oslavu. Tou najprirodzenejšou voľbou je v takomto prípade nový album. A presne z toho dôvodu sa v januári 2026 hlási o slovo nahrávka Horizont.
Priznávam, staršie albumy kapely z 90. rokov som detailne nepoznal, no už pri prvej skladbe Čierna hviezda sa dostavil známy pocit. Melodický hard rock s výraznými refrénmi, podfarbený dvojkopákmi a gitarovými sólami, miestami evokuje odkaz klasík typu Tublatanka. Axes tu stavia na osvedčených pilieroch žánru a robí to s istotou.
Úvodné nadšenie však postupne mierne opadá. Niektoré skladby pôsobia menej presvedčivo, či už ide o frázovanie slôh a text v Svätojánska noc, nevýrazný, miestami utopený spev v balade Otec, alebo o aranžmán Zhasínam, kde podklad pôsobí ako pustený zo samohrajky. Na druhej strane je cítiť snahu kapely nezostať zaseknutí v minulom storočí, čo dokazuje napríklad použitie samplov v Slzy v spomienkach.
Z technického hľadiska zamrzia detaily, ktoré mohli byť dotiahnuté precíznejšie. Napríklad práca so stereo gitarami. V jednej z pasáží spomínanej Slzy v spomienkach je pravá gitara, ktorá nastupuje neskôr, zbytočne utlmená namiesto toho, aby prirodzene doznievala, čo výsledný dojem skôr narúša.
Našťastie, Horizont ponúka aj viacero silných momentov. Z dvanástich skladieb si poslucháč určite dokáže vybrať svojich favoritov. Že ťa mám ukazuje, že kapela vie so stereom pracovať aj citlivo a funkčne, titulná Horizont zas potvrdzuje, že Axes majú aj po tridsiatich rokoch dostatok energie. Mám toho dosť zaujme hutným riffom a refrénom s koncertným potenciálom. Najviac ma oslovila svižná a priamočiara Čas vzlietnuť, ktorá má potrebný ťah aj drive. Teda, ako dobre kapela album otvorila, tak dobre ho aj uzavrela. Bohužiaľ, pri dlhohrajúcich albumoch povestné koniec dobrý, všetko dobré, neplatí.
Celkovo pôsobí album trochu opatrne, akoby sa Axes držali viac na uzde, než by bolo nutné. Vsadili na istotu a overený rukopis, čo síce zaručuje solídny výsledok, no miestami by si pýtal väčšiu dávku uvoľnenosti a prirodzenej radosti z hrania. Napriek tomu ide o dôstojnú oslavu výročia, pričom mnohé skladby pravdepodobne naplno ožijú až na koncertných pódiách.
HODNOTENIE
