Ako sa Vortex Unit pohrávajú s poslucháčmi? (recenzia)

Zdieľať

Najviac slovenskej muziky je bez pochýb zhromaždenej v stajniach Slovak Metal Army, vďaka ktorým mnohé albumy uzrú okrem digitálnej aj fyzickú podobu. Jedným z príkladov je aj The Bringer Of Sun z dielne bratislavských VORTEX UNIT. Svoj progresívny blackened death metal s prvkami folku kapela predstavuje prostredníctvom deviatich skladieb, ktoré vyšli vo februári 2020.

Album si ma získal hneď úvodnou Into The Saturnine Realm. Skladba začína akoby ľudovou piesňou. Ženský hlas mizne vo vetre a nastupujúce bicie pripomínajú valiaci sa voz ťahaný koňmi. Rytmicky nápaditá skladba v sebe snúbi melódiu aj surovosť. Growl ostáva zdobený ženským vokálom, s ktorým sa skvele dopĺňajú.

Podobne ako vokál v prvej skladbe sa v The Bringer Of Sun rozlieva nad tvrdými riffmi zvuk huslí. Vokál bez konkrétneho textu ma dlho utvrdzoval v presvedčení, že táto skladba ostane veľmi vydarenou inštrumentálkou. Growl však napokon pred treťou minútou nastúpil a opäť ho vyšperkoval ženský hlas s folkovým nádychom. Inštrumentálnej skladby sa ale predsa len na albume dočkáte. …Creations predstaví disharmonické gitary a nádielku progresívnych prvkov.

Progresívnych prvkov nájdete na albume neúrekom. Kapela skvele kvituje žáner, do ktorého samú seba pomyselne zaškatuľkovala. A to vlastne v každej jednej skladbe. The Broken Branch možno spočiatku klame priamočiarejším úvodom, ale napokon sa rozvinie do progresívnej divočiny. Nenapodobiteľnou súhrou gitár a bicích vás ale opäť poľahky prevedie ženský vokál. Naproti tomu typickým blackmetalovým materiálom poteší v úvode I And My… Ten sa ale tiež náhle preklopí do niečoho diametrálne odlišného. Presvedčí vás o tom predovšetkým inštrumentálna časť, ktorá opäť nesie progresívny charakter.

Aby sa nám náhodou nemálilo, kapela má v rukáve ešte jedno eso v podobe piesne The Cruise Of Sanity. Kompozične najzaujímavejší kúsok použitým hudobným materiálom pripomína klasických hudobných skladateľov. Skutočne máte na chvíľu pocit, že počúvate deathmetalový cover niektorého z Vivaldiho veľkých diel. Neoklasiku strieda black a black strieda folk. Celá skladba vrcholí v gitarovom sóle.

Pri počúvaní albumu The Bringer Of Sun vás nenechajú chladnými predovšetkým dva prvky. Prvým je rytmická náročnosť a prepracovanosť bicích. Len na máloktorom albume sú bicie party také výrazné a pútavé. Niet pochýb, že Tuky, ktorého môžete poznať aj z kapiel ako Snovonne, Head2Down, Modern Age Dying či Ravenarium, je všestranný a hlavne fenomenálny bubeník. Napriek tomu mám pocit, že na tomto albume opäť prekonal samého seba.

Tým druhým je Siren. Výstižnejšie umelecké meno si táto speváčka zvoliť azda ani nemohla. Svojím hlasom istotne privábi drvivú väčšinu z vás. Je až nepochopiteľné, ako plno a farebne znie jej hlas vo všetkých výškach a všetkých štýloch spevu. Folkový nádych, kabaretná nonšalantnosť, temnota, naliehavosť aj dravosť. To všetko dokáže Siren do svojho prejavu vložiť s nevídanou ľahkosťou. Jednoducho povedané, túto ženu by ste chceli počúvať, aj keby naspievala recept na šálkový koláč.

V spleti tvrdých riffov, náročných rytmov, energického growlu a skvelého spevu by sa dalo nájsť ešte mnoho superlatívov. Vortex Unit sa so svojimi poslucháčmi pohrávajú tak, ako to dokáže len málo kapiel. Nenapodobiteľne vo svojej tvorbe snúbia prvky blackened death metalu, folku, klasických vplyvov a hlavne progresívneho metalu. Náhle, dych vyrážajúce zmeny materiálu vôbec nepôsobia na ucho poslucháča násilne a skladby nie sú ani náznakom vnútorne rozdrobené. Verím, že Vortex Unit vďaka svojej nápaditosti, originalite a kvalite dostanú svoju muziku ďaleko za hranice Slovenska.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←