Prekvapili Magnum s The Serpent Rings v porovnaním s predošlým albumom? (recenzia)

Zdieľať

Britská legenda melodického rocku MAGNUM každé dva roky obšťastní svojich fanúšikov novým albumom. Studnica nápadov gitaristu a exkluzívneho skladateľa kapely Tonyho Clarkina nevysychá a rovnako sa nič nezmenilo na sile vokálu Boba Catleyho. Výmena sa udiala na poste basgitaristu – do kapely naskočil skúsený Dennis Ward (ex-Pink Cream, Unisonic, Gus G) namiesto dlhoročnej opory Ala Barrowa. Aká je novinka v porovnaní s predchádzajúcou tvorbou?

Keď si vedľa seba postavíte The Serpent Rings a napríklad predposledný Lost On The Road To Eternity (2018), to ako by ste stáli pred dvomi stále fešnými štyridsaťročnými blondínkami – dvojičkami. Len teda v prípade Magnum to za všetky tie roky asi nebudú dvojičky, ale minimálne osemtorčatá.  Duo Clarkin&Catley zo seba vychrlilo ďalšiu z radu podobných (aj čo do zvuku, aj čo do kvality) dosiek. Ak máte radi melodický rock s neodolateľne chytľavými melódiami, výraznými riffmi a osemdesiatkovou syntetizátorovou polevou s ľahkým orchestrálnym korením, Magnum tu je aj v roku 2020 pre vás.   

Ale ako sa dvojčatá od seba líšia povahou, tak aj na The Serpent Rings môžeme pozorovať drobné zmeny oproti minulosti. Kým predchádzajúca doska mala viac progrockový nádych a výrazný priestor dostali klávesy, na novinke podobným štýlom dominujú orchestrálne aranžmány. To bude sedieť fanúšikom Queen (sprievodné vokály), ale pre pravoverných rockerov môže byť tých sláčikov a dychov až priveľa. House Of Kings dokonca pokukuje po jazze, hlavne v časti s klavírnym sólom.

Najsilnejšie kúsky Magnum rozložili na úvod, stred a koniec dosky. Singel Where Are You Eden? disponuje pravdepodobne najchytľavejším refrénom, podareným riffom a tonou retro kláves, ktoré robia z Magnum Magnum. Titulná The Serpent Rings zase zaujme epickosťou, progovou vrstevnatosťou a orientálne znejúcou klávesovou pasážou.

Dojímavá balada Great Unknown v sebe nesie silu nostalgie a tonu lahodných osemdesiatkových klávesov. Záverečná Crimson On The White Sand začína nežne len spevom a klavírom, avšak potom sa vyvinie v dramatickú hymnu s gulervúcou gradáciou za podpory sláčikov.

Klasici melodického rocku ponúkli ďalší chod plný kvalitnej hudby na pomedzí progu a AOR. Bývalo už aj lepšie, ale aj na The Serpent Rings sa nájde viacero vynikajúcich piesní. Dlhoroční fanúšikovia si prídu na svoje (nech si pokojne prihodia k hodnoteniu dva bodíky), ale nováčikom sa odporúča začať u klasík ako On Storyteller´s Night alebo Vigilante.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←