Rok 2025 je už pár dní za nami. To nám ale nebráni sa ešte raz za ním obzrieť a dobehnúť to, čo sme v uplynulých dvanástich mesiacoch nestihli – napríklad venovať pozornosť a pár kritických slov albumovým kúskom, ktoré sa slovenským kapelám v minulom roku podarilo vydať.
ENEMA SHOWER – SEXcenti SEXaginta SEX
25. január 2025, Necroeucharist Productions
Hrajú porno gore grind a na scéne už dávno nie sú žiadni nováčikovia. Slovenská partia ENEMA SHOWER vydala v januári album SEXcenti SEXaginta SEX. Priznám sa, že tomuto žánru veľmi neholdujem, napriek tomu som usúdil, že táto nahrávka si zaslúži aspoň štipku väčšej pozornosti.
Ako to už pri grinde býva, album obsahuje trinásť skladieb a len máloktorá presiahne tri minúty. Kapele sa podarilo upútať moju pozornosť hneď úvodnou skladbou Prayers Of Sodomy. Veselý, až punkovo ladený hudobný podklad v kombinácii s grindovým vokálom pôsobí pomerne zaujímavo. Inak som si však ani tentoraz k tomuto typu spevu cestu nenašiel. Zaujal ma však spôsob, akým kapela pracuje s filmovo znajúcimi fragmentami hovoreného slova. Po hudobnej stránke ma ešte bavil Out Eater.
SEXcenti SEXaginta SEX ponúka presne to, čo od grindového albumu očakávam. Tvrdú muziku, ikonický „prasačí“ vokál a názvy skladieb, ktoré pobavia (napríklad Spermafrost či Bestial Warcock). A možno aj o kúsok viac, no nejde o nič vyslovene prekvapivé.
DEHYDRATED – Victim
17. február 2025, Bizarre Leprous Production
Slovenská kapela DEHYDRATED vznikla v roku, keď som sa narodil. Možno aj preto je v mojich očiach ikonou slovenského undergroundu a legendou tunajšej deathmetalovej scény. O to viac ma teší, že toto piešťanské zoskupenie je stále aktívne, čo potvrdzuje aj ich sedemskladbové EP Victim, ktoré vo februári 2025 vyšlo pod hlavičkou Bizarre Leprous Production. Niektoré zdroje túto nahrávku označujú ako album, no pri minutáži niečo vyše dvadsiatich minút sa prikláňam skôr k označeniu EP.
Ako sme už u Dehydrated zvyknutí, ide opäť o zmes brutal deathu s rôznymi „soundtrackovými“ útržkami, ktoré dotvárajú atmosféru a príbeh jednotlivých skladieb. Nechýbajú povestné blastbeaty, oldschoolové riffy ani typický deathmetalový vokál. Spomedzi skladieb najviac vytŕčajú Whispers In The Abyss a Vyhrabem mŕtve telo. Druhá menovaná zaujme už len tým, že je v slovenčine. Hoci má len necelé dve minúty, pôsobí ako príjemné osvieženie. Whispers In The Abyss si ma zasa získala výraznými gitarovými linkami, ktoré mi jednoducho sadli z celej nahrávky najviac.
DEHYDRATED sú istota. Ak máte túto kapelu radi, ste vlastne spokojní už vo chvíli, keď sa dozviete, že vyšla nová nahrávka. Pretože viete, že nesklame. A Victim to len potvrdzuje. Dehydrated ostávajú aj naďalej jednou z najžiarivejších hviezd slovenského deathmetalového neba.
BLACK LIGHT – As The Ember Dies
16. máj 2025, nezávisle
Košickí BLACK LIGHT majú počas svojho vyše desaťročného fungovania na konte okrem dvoch EP už aj svoj tretí dlhohrajúci album s názvom As The Ember Dies. Novinka prináša jedenásť skladieb s príjemnou celkovou minutážou.
Album je poctivou thrashovou nakladačkou. Pôsobí ako sympatická prehliadka rytmických riffov, ktoré ste už síce možno niekde počuli, no v trochu inom kontexte. A vôbec to neprekáža. Ja som si napríklad najviac užil Circled Snake. Tie riffy som možno počul už na desať spôsobov, ale stále nie sú pre mňa ako poslucháča obohraté.
Jedinou záhadou pre mňa zostáva 47-sekundové intermezzo Mistbreath. Nerozumiem, prečo nebolo použité ako intro, alebo ešte lepšie, prečo ho kapela nerozvinula do plnohodnotnej skladby. Mohlo byť príjemným osviežením a dôkazom, že Black Light sa vedia pohybovať aj v iných vodách.
As The Ember Dies je už na prvé počutie veľmi príjemný thrashový album. Kapela si dala záležať na zvuku a je jasné, že rytmus majú páni v krvi. V tomto žánri už bolo pravdepodobne vymyslené všetko, no aj tak je v ich muzike cítiť snahu neurobiť po albume X iba ďalší „album X s čiarkou“. A to sa v dnešnej dobe rozhodne cení.
BREEZE OF YPRES – Breeze Of Ypres
16. máj 2025, nezávisle
V rovnaký deň, ako vyšiel nový album košickým Black Light, uzrel svetlo sveta na opačnom konci republiky aj album kapely BREEZE OF YPRES. Keď kapela pomenuje album svojím vlastným menom, v tomto prípade teda Breeze Of Ypres, bývam mierne skeptický. Napriek tomu ma pozitívne ohlasy na debut tejto bratislavskej, síce mladej, no hudobne už pomerne ostrieľanej zostavy a nálepka melodický death metal presvedčili, aby som nahrávke dal šancu.
Hneď na úvod priznám svoje pocity. Po deathmetalovej stránke som spokojný. Po tej melodickej by som však prijal o niečo viac. Som názoru, že v melodickom death metale by mal aspoň občas spievať spevák. A ak nie on, tak gitary. V ideálnom prípade oboje. V tomto prípade som sa ale nedočkal ani jedného. Breeze Of Ypres síce predviedli muzikantský talent v rytmicky náročnejších a rýchlejších pasážach, no ničím ma nepresvedčili natoľko, aby som sa k niektorej zo skladieb vracal preto, že ju jednoducho chcem počúvať znova.
Napriek tomu musím konštatovať, že kapela má pevné základy, potenciál aj technickú zdatnosť. A ako debut patrí tento album na našej scéne do kategórie nadpriemeru.
HSPDN – heyday’s ruin
23. máj 2025, Jablká ďaleko od stromu
Koncom mája prekvapil novým projektom Twisted z kapely 0N0. Ako sám uvádza, debutové EP heyday’s ruin jeho nového projektu HSPDN sa tematicky nesie najmä v duchu klimatickej a osobnej krízy. Ja len dodám, že hudobne ide oproti tvorbe 0N0 o pomerne odlišnú záležitosť, no rozhodne o takú, ktorá stojí za vypočutie.
HSPDN by sa dal charakterizovať ako veľmi príjemná kombinácia alternatívy a post-rocku s prvkami ambientu a progressiveu. Výborný mix dodáva skladbám obrovskú dávku pátosu a vyvoláva až nadpozemský pokoj. To platí pre každú zo štyroch skladieb, no najvýraznejšie som to cítil v záverečnej unrest, ktorej tiahle inštrumentálne plochy by pokojne zapadli do niektorej sentimentálnej scény sci-fi seriálu odohrávajúceho sa v 80. rokoch.
heyday’s ruin je vskutku krásna nahrávka. Emócie sú tu vyjadrené jemným spevom a úžasnou spleťou zvukov, ktorá pôsobí intímne, no zároveň veľmi silno. Zdanlivý minimalizmus pridáva hudbe na veľkoleposti a ak sa do nej skutočne aktívne započúvate, zimomriavky sú prakticky isté.
FROM THE DEPTHS OF MEXICO – Aether
1. jún 2025, nezávisle
Po piatich rokoch od vydania debutu Guadalupe Cartel sa na slovenskej scéne opäť ozvali nadpozemské tóny košického post-rockového tria FROM THE DEPTHS OF MEXICO. A hoci som už pri recenzii na nový Abstract priznal, že inštrumentálna muzika nie je úplne to, čo si púšťam na dennej báze, rok 2025 ma už druhýkrát presvedčil o tom, že aj takéto formácie majú na slovenskej rockovej a metalovej scéne svoje čestné miesto.
Novinka Aether vyšla začiatkom júna 2025 a obsahuje desať skladieb. Ak kapelu sledujete pravidelne, neprekvapí vás, že medzi nimi nájdete aj všetky tri single z roku 2022, doplnené o novú porciu materiálu.
Je zaujímavé, ako pri kapele bez speváka ucho automaticky hľadá záchytný bod, niečo, na čo by sa dokázalo zafixovať. From The Depths Of Mexico však nič také neponúkajú. A práve v tom spočíva sila ich hudby. Pri počúvaní skladieb ako Vrill či Hommunculus si človek uvedomí, aké je neuveriteľné, koľko rôznych zvukov, podmazov a melodických liniek sa dokáže v rámci jednej skladby poprepletať medzi jednotlivými vrstvami a aká hutná atmosféra pritom vznikne.
