Neverím, že by človek v dnešnej dobe nepoznal pojem „undergroundová kapela“. Každá krajina má niekoľko svojich a v mnohých prípadoch si pozornosť a miesto u vydavateľa zaslúžia viac ako väčšina aktuálne známych mien. Jednou z nich je aj hlavná hviezda tejto recenzie – MindSpy KLSM. Okrem facebookového profilu, web stránky či pár videí na YouTube o nich nikde nič nenájdete. Nikto mimo domovského Prešova ich v podstate nepozná, a to aj napriek tomu, že frontman Kevin Macke pochádza z New Jersey. Zostavu dopĺňa Vlado Seman (basa), Pavel Kernaševič (bicie) a Jaro Lozák (gitara) z kultových Saprophyte.
Takto spolu fungujú minimálne dekádu a okrem jedného EP majú na konte teraz už dva plnohodnotné albumy a aj nejaké koncerty v rodnom meste. Zatiaľ čo prvé EP Bite My Mindspy (2015) bolo uvedením na scénu, ktoré ukázalo ako hráčske, tak skladateľské zručnosti, debut The Rocksette (2017) ich kvalitu potvrdil vo väčšom rozsahu. Dá sa to isté povedať aj pri novinke Razor Boogie?
Rok 2025 priniesol mnoho vynikajúcich nahrávok a to neberieme do úvahy výhradne rock a metal. Bolo aj pár menších či väčších sklamaní, no, našťastie, medzi ne nepatrí tento album. Pozor, nejde o nič svetoborné. Prečo by aj malo? Hneď z úvodu počujete, že za touto nahrávkou nie je žiaden kalkul či smerovanie na konkrétnu skupinu fanúšikov. Ide o poctivý rock n‘ roll a to úplne stačí. Ukážu sa aj občasné vplyvy grungeu a miestami dokonca country. To je kombinácia!
Najlepšie na tom všetkom je, že tieto odbočky nerozbíjajú daný celok, ale naopak, pomáhajú ho tvoriť. Čo je ešte lepšie, je spôsob, akým to bolo dosiahnuté. Až priveľa moderných kapiel dnes dbá na konkrétnej predstave albumu a držia sa jej ako kliešť. Tu to neplatí. Tvár kapely je síce zachovaná bez zmeny, ale sú za ňou hodiny trávenia skúšobni plné hravej improvizácie, čo je dnes veľkou raritou.
A ako to už pri poctivej práci býva, tak ani v tomto prípade nepripadá do úvahy debata o zlej produkcii. Zvukový majster Martin Migáš opäť raz ukázal, prečo k nemu vždy zavíta nemálo interpretov. Lepší zvuk pre takúto muziku prosto nenájdete niekedy ani v zahraničných štúdiách. Obal si taktiež zaslúži rovnaký ,,shout-out“. Vlado Seman robí kapele kompletné dizajny už od jej počiatkov a aj po desiatich rokoch dokáže dať každej nahrávke vlastnú vizuálnu identitu a pritom si zachovať svoj rukopis.
Vďaka svojej autentickosti pôsobia MindSpy KLSM v dobe streamovania hudby viac než sympatickým dojmom, lebo poznajú pravé čaro garáže a jamovania, čo sú veci, na ktoré sa posledné roky vo veľkom zabúda. Pritom to niekedy patrilo k začiatkom každej jednej kapely. Preto by sa dalo povedať, že v tomto prípade ide o skrytý poklad prešovskej scény a ich nahrávky sú ako diamanty – na prvý pohľad vyzerajú rovnako, ale v detailoch je každý z nich unikátny.
HODNOTENIE
