Stoja za vypočutie? Decembroví Within Silence, Etterna aj Magic Kingdom

Zdieľať

Tak, ako pevne veríme, že bol bohatý (a rockovo ladený) Ježiško, tak treba konštatovať, že v prípade nových nahrávok bol tento mesiac chudobnejšieho charakteru. Aj preto v tejto decembrovej várke nakukneme aj do domácej kuchyne.

Foto: Metal Archives

Ako prvých si vezmeme na paškál WITHIN SILENCE, ktorí si svoj čistokrvný power metal hrajú už desať rokov, no k tretiemu záseku, ktorý dostal názov The Eclipse Of The Worlds, sa dopracovali až po siedmich rokoch od predošlého, temného Return From The Shadows. Na prvý pohľad sa na novinke nezmenilo prakticky nič, s výnimkou jedného (už tradičného) epického výletu môže poslucháč stále očakávať nekomplikovaný, chytľavý materiál s veľkým dôrazom na zapamätateľné refrény.

Úvod albumu tento dojem nijak nenaruší. Land Of Light má okrem totožného názvu s jedným z najväčších hitov vysmiatych Freedom Call spoločnú aj atmosféru, ktorá sa v refréne až nepríjemne blíži ku gýču. Nasledujúca Divine Power takisto nevybočuje z kapelného štandardu a keď človek už začína s obavami šípiť ťažkú rutinu, napáli doňho kapela veľkolepé divadlo v podobe titulnej skladby. Speedové tempo, ktoré spoľahlivo diktuje nováčik Peter Pleva (Anthology), ani skvelý Martinov vokál by nestačili, ale to priehrštie nápadov vrcholiace vo vyšperkovanom choruse už áno.

Od tohto momentu sa už ide v špičkovej kvalite až do konca stopáže, či to je progresívna The Treason, luxusná, z úvodu maidenovská singlovka Battle Hymn alebo bujarým refrénom ošetrená The Mist. Príjemný, neprepálený zvuk (mix Matt Smith z Theocracy a mastering hviezdny Jacob Hansen) a vkusný obal iba umocňujú skvelý dojem z melodického albumu, ktorý síce veľa originality nepobral, ale ktorý bude robiť našej malej krajine dobré meno minimálne v Európe.

Foto: Metal Archives

O dobrom mene pre Slovensko by vedeli rozprávať aj východniari ETTERNA, víťazi slovenskej verzie Wacken Metal Battle, ktorí si na legendárnom metalovom festivale na severe Nemecka svojím dvadsaťminútovým vystúpením rozhodne neurobili hanbu. Po rokoch vydávania prevažne singlov sa 13. decembra konečne dokopali k vydaniu druhého albumu, ktorý dostal názov Dead Doesn’t Mean Gone. A poviem vám, to je hit za hitom. Prakticky všetkých jedenásť skladieb si kapela postupom času preverila na koncertoch, takže vyslovene slabý song sa na album dostať ani nemohol. Naopak, každý z nich je učebnicou moderného metalcoreu s neskrývanými popovými postupmi a la Parkway Drive či While She Sleeps.

Robiť výpočet najlepších piesní tu naozaj nemá zmysel, každá jedna sa zavŕta do hlavy a usadí sa v pamäťovom centre na sakramentsky dlho. Leví podiel na tom má svetový mix a výborné aranžmány, pri ktorých počuť, že každému songu bolo dopriate poriadne dozrieť a vyšperkovať ho. Kto hľadá muchy, môže namietať, že niektoré momenty až príliš hrajú na efekt a sú výsledkom skôr kalkulu než úprimnej muzikantskej snahy, ale pravdupovediac, je mi to jedno, toto je maximálne zábavná nahrávka, ktorú do poličky len tak skoro neodložím.

Foto: Metal Archives

Naproti tomu pri Belgičanoch MAGIC KINGDOM si môžem gratulovať, že som sa fyzickú verziu neobťažoval zakúpiť si. Gitarový virtuóz Dushan Petrossi tiahne túto káru už vyše štvrť storočia, no za tú dobu nie a nie dostať sa na výslnie aspoň európskej melodicmetalovej ligy. A nič na tom nezmení ani šiesta platňa Blaze Of Rage. Power metal týchto skúsených muzikantov je veľmi ovplyvnený neoklasickými postupmi, s ktorými ohuroval vo ôsmej dekáde minulého storočia Yngwie Malmsteen, no na rozdiel od neho Petrossi nikdy nemal nos na výborné melódie (ostatne, to sa dá povedať aj o súčasnom Yngwiem, ale to je na inú debatu). S excentrickým Švédom spája túto kapelu aj fakt, že nový, ako aj predošlý album naspieval Michael Vescera.

Po obligátnom a zbytočne dlhom intre to na nás kvarteto vypáli s deväťminútovým obrom The Great Rebellion. No… vypáli. Poslucháčovi okamžite udrie do uší zúfalo nepriebojná zvuková produkcia. Na to, že je to kapela postavená na gitarovom čarovaní principála Petrossiho, je tento nástroj nepochopiteľne upozadený v porovnaní so všadeprítomnými klávesmi (a to kapela nemá klávesáka). Skladba neponúkne nič zaujímavé, no prekvapí – a nie nutne príjemne – growlovanou pasážou v druhej polovici. Nasledujúca Blaze Of Storming Rage má slušný odpich a svojou energiou mala oveľa väčší potenciál byť otvárak albumu.

Možno povedať, že nejedna skladba sama osebe je viac než dobrá, ale tá vražedná vyše hodinová dĺžka albumu nedokáže udržať pozornosť. Postupy sú prevarené, miestami donekonečna sa opakujúce (za všetky menujme Frozen Realm Of Death), Vescera sa ani netvári, že sa snaží a celé to je také nijaké. Plus zamýšľaný vrchol albumu The Great Retribution – Metallic Tragedy: Chapter 3 je nesúrodá pseudooperná obludnosť rovnako ako jej názov. Celkovo vzaté, prúser to nie je, ale hviezdna chvíľa čarovného kráľovstva tiež nie.

Comments are closed.

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←