Keď sa v rockovej a metalovej komunite skloňuje Ukrajina, väčšina fanúšikov si asi ihneď vybaví kapelu Jinjer. Táto krajina ale ponúka oveľa viac výborných mladých umelcov. Jedným z nich je napríklad Sasha Boole. Talentovaný, zábavný, úprimný, ľudský a otvorený folkový spevák a muzikant, ktorý sa stal stálym členom zoskupenia Me And That Man a najnovšie aj šikovným autorom románov. Po koncerte v poľskom Krakove nám veľmi ochotne prezradil trošku z každého rožku svojho umením nabitého života.
Rád by som začal tvojou sólovou kariérou. Kedy si začal tvoriť svoju vlastnú hudbu a prečo si si zvolil práve folkovú muziku?
Začal som v roku 2012 a jedným z dôvodov, prečo som si vybral práve folk, je, že som ho veľa počúval. Takže som svojím spôsobom začal reprodukovať to, čo som mal napočúvané. Úprimne, ani som nebol schopný hrať iné žánre, pretože som na folku vyrastal. Bolo teda prirodzené, že som začal hrať práve tento druh muziky. A po druhé, pretože je to veľmi úprimná hudba. Je veľmi ťažké nájsť iný žáner, ktorý je tak úprimný ako folk. Žiadne špeciálne efekty, nič, čo by ho menilo. Máš len to, čo naozaj máš. Svoj hlas, prsty, nástroj. To je všetko. Môžeš s tým skúsiť vytvoriť čo len chceš, ale zároveň naozaj nemáš nič iné. Ak je to na hovno, nezlepšíš to žiadnymi digitálnymi efektmi. Folk ide zo srdca priamo k publiku. To je ďalšia vec, ktorá ma donútila začať s folkom.
Viem o tebe, že hovoríš plynule anglicky, ukrajinsky, rusky aj poľsky. Spievaš, hráš na gitaru, banjo a popri tom zahráš aj na fúkaciu harmoniku. Už som ťa na nej dokonca videl zahrať Ave Maria iba nosom. Máš ešte nejaké ďalšie podobné superschopnosti?
Moje ďalšie superschopnosti by možno ocenili nejaké dievčatá, ale to asi nechajme tak… Super schopnosti? Čo ja viem… Ó, áno! Dokážem napodobňovať veľmi veľa zvieracích zvukov. Trénujem to na živých divokých zvieratách a niektoré ma skutočne berú ako konkrétneho vtáka, cicavca a podobne. Dokonca sa mi podarilo oklamať algoritmus jednej mobilnej aplikácie. Je to niečo ako zvierací Shazam. Nahráš tam napríklad zvuk vtáka a aplikácia ti povie, aký vták to je. Veľa som trénoval a nakoniec ma táto aplikácia rozpoznala ako konkrétneho vtáka. Robil som zvuk nachovky dlhochvostej. Takže toto je také moje hobby.
Ak sa nemýlim, doposiaľ si vydal tri sólové albumy.
Už sú vlastne štyri.
Takže predpokladám, že posledný nebol ten z roku 2017.
Nie, nie. Posledný som vydal počas pandémie. To je dôvod, prečo o ňom nevieš. Bol to taký výstrel do prázdna. Všetko bolo úplne paralyzované, ale ja som si povedal, že kašľať na to. Nebaví ma stále sa riadiť nejakými vzorcami a schémami, kedy mám čo urobiť. Chcel som vydať album, pretože neskôr by už nemal to emocionálne pozadie. Takže som vypustil skladby bez akéhokoľvek proma. Ale je celkom vydarený, je tak trochu experimentálny. Nahral som ho na takú plastovú vecičku na baterky s dvoma mikrofónmi a nahrával som všade. Na poli, v lese, v garáži, doma, na záhrade… Album sa volá Too Old To Sell My Soul, pretože je to prvý album, ktorý som vydal odvtedy, čo som starší než Robert Johnson. Bol to slávny bluesman, o ktorom koluje legenda, že predal svoju dušu diablovi a preto zomrel ako dvadsaťsedemročný, čím v podstate založil Klub 27. A toto je prvý album, ktorý som nahral po mojej dvadsaťsedmičke, takže už nebudem ako Robert Johnson a asi už podobnú ponuku nedostanem.
A máš už rozrobené aj nejaké nové skladby?
Nie. Vôbec. Prednedávnom som totiž začal svoju kariéru spisovateľa. Napísal a vydal som knižku a ide to s ňou celkom dobre, takže už pracujem na druhej časti a popri tom píšem aj scenáre. Ukázalo sa, že mi písanie celkom ide. Preto som svoju muzikantskú sólovú kariéru pozastavil. Ak sa bavíme o hudbe, hrám momentálne len s Me And That Man a čo sa týka mojich sólových vecí, pracujem len na druhej novele. Takže väčšinu času ťukám do počítača.
Ako si už spomenul, koncom minulého roka si vydal svoj prvý román, ktorého názov by sme mohli preložiť ako Brečtan. Knižka vyšla ale len v ukrajinčine. Sú v pláne aj nejaké preklady?
Áno, zatiaľ je dostupný len v ukrajinčine, ale preklady, samozrejme, plánujeme. Veľmi veľa vecí kvôli covidu momentálne funguje oveľa pomalšie. Priemysel je jednoducho v sračkách. V Európe je veľký problém s papierom. Dávnejšie mi niekto povedal, že sme, čo sa týka papiera, závislí hlavne od Číny. Vtedy som sa tváril akože čo mi to hovorí, ale už tomu rozumiem. Vydavateľstvá skutočne bojujú o každý list papiera. Takže preto. Je to v pláne, preklady budú, ale netlačíme na to. Počkáme, kým situácia okolo covidu trochu ustúpi a potom ich vydáme.
Rozumiem. Môžeš nám nateraz aspoň stručne načrtnúť, o čom knižka je?
Je to taká antiutopia s prvkami westernu. Je to o postapokalyptickej Ukrajine a je celkom desivé, že všetky veci sa momentálne dejú presne podľa môjho plánu, podľa knihy. A v knihe to celé dopadne naozaj zle, pretože, ako som spomínal, je to postapokalyptický vesmír. No zatiaľ to fakt vychádza presne podľa knihy. Tak či tak, je to teda postapokalyptický dobrodružný román s mnohými elementmi westernu, avšak zasadený do prostredia Ukrajiny, tamojšej reality a zvykov. Aj preto by knižka mohla byť pre európskych čitateľov zaujímavá. Pretože to nie je len ďalší western zo západu. Je to western z východu.
Kým sme pri tvojej knihe, viem, že si v súvislosti s ňou spojil sily aj s firmou, ktorá vyrába nože. Povieš nám o tejto zaujímavej spolupráci viac?
Jasné. Jeden môj kamarát má niečo ako nožiarsku školu, produkuje nože, robí tiež modely pre slávnu nemeckú značku Böker. A keďže v postapokalyptickom svete je veľmi dobré mať pri sebe nôž, aj mnoho mojich hrdinov má s nožom bohaté skúsenosti. Musia loviť, musia zabíjať ľudí a tak podobne. Tak som zavolal tomuto môjmu kamarátovi, ktorý sa tiež volá Sasha a pýtam sa ho: Sasha, píšem knihu, a tak mi napadlo, že ako by taký postapokalyptický nôž mal vyzerať. A tak sme sa o tom začali rozprávať. Bol to dlhý a tak trochu filozofický rozhovor. Nakoniec sme dospeli k nejakému výsledku a nôž som opísal aj v knihe. Neskôr, keď knižka vyšla, hovorí mi: Počuj, poďme ten nôž vyprodukovať. Už vieme, ako by mal vyzerať, tak ho poďme vyrobiť. Tak sme urobili limitovanú edíciu nožov. Je ich iba tridsaťtri, pretože dej knihy sa odohráva tridsaťtri rokov po apokalypse v roku 2055, teda tridsaťtri rokov po 2022. Takže za každý rok jeden nôž. Nože boli balené v boxe s knihou a množstvom ďalších vecičiek, takže sa z toho stala celkom pekná zberateľská edícia, ktorá sa po uvedení vypredala do dvoch dní.
Tak asi toľko ku tvojej knihe. Teším sa na preklad. Teraz by som sa ešte na chvíľu vrátil k tvojej kariére muzikanta a konkrétne do doby vydania albumu Golden Tooth. Teda do roku 2017. Asi mesiac po vydaní tejto nahrávky si absolvoval koncertný maratón, kedy si odohral počas dvadsiatich štyroch hodín dvadsaťštyri koncertov. Hral si vtedy skutočne na dvadsiatich štyroch rozličných miestach? Ako to bolo možné a aké dlhé mohli byť jednotlivé koncerty?
Áno, zahral som dvadsaťštyri koncertov za dvadsaťštyri hodín na dvadsiatich štyroch rozličných miestach. Bolo to v rámci jedného mesta a v jeho blízkom okolí. Samozrejme, sme potrebovali aj nejaký čas na presuny, takže jednotlivé koncerty trvali v rozpätí od desať po štyridsať minút v závislosti od toho, ako ďaleko sme sa museli presunúť. Celé sa to odohralo v poľskom meste Lodž. Čo sa týka logistiky, bolo to náročné hlavne pre môj manažment. Pre mňa bolo náročné všetky tie koncerty odohrať. Ale popravde som čakal, že to bude ťažšie. Po niekoľkých koncertoch proste cítiš obrovskú energiu a adrenalín. Vôbec nie si unavený. Ale po poslednom koncerte, keď som odišiel na hotel, som mal pocit, ako keby som bol po opici, chorý a mŕtvy zároveň. Do riti s tým. Nikdy viac.
V tom istom roku Me And That Man odohrali turné k svojmu debutu Songs Of Love And Death. Vtedy som sa zúčastnil ich koncertu v klube Rude Boy v meste Bielsko Biała a živo si na teba spomínam ako na prvého z predskakujúcich hostí. Ako sa z teba zrazu stal člen kapely?
Myslím, že som asi najskôr zapredal dušu diablovi. Asi kvôli pozitívnym vibráciám a podobným veciam. Keď s ľuďmi stráviš na turné nejaký čas, buď ich miluješ, alebo nenávidíš. V našom prípade to bolo to prvé a chalani ma pozvali, aby som s nimi hral.
Ty a Matteo na koncertoch dokazujete, že nie ste len skvelí hudobníci, ale aj výborní sóloví speváci. Prečo ste sa teda ako kapela rozhodli stavať na koncepte speváckych hostí?
Pretože je to super. Je veľmi zaujímavé mať tam vokalistov pôsobiacich v extrémnych metalových kapelách a nechať ich spievať normálnym hlasom. Je to unikátna záležitosť. Niektorých proste inde takto spievať nepočuješ. Napríklad Randyho z Lamb Of God, ktorý spieva Silver Halide Echoes, čo je vlastne bluesová skladba. Je to veľká zábava. Taký umelecký experiment.
Ako teda následne vyberáte skladby, ktoré budete hrať naživo a to, kto bude spievať čie party?
Vždy na tom pracujeme spolu. Skúmame hlasové možnosti a rozsah a tiež atmosféru skladby. Niektoré veci jednoducho viac sedia mne, iné Nergalovi a iné Matteovi. Takže asi tak nejak výber prebieha.
Som skutočne rád, že sa ku kapele na letné turné aj na to, ktoré práve prebieha, pridal aj John Porter. Mnoho fanúšikov sa určite potešilo, že ste s ním opäť nahrali aj skladbu. Singel Fight vyšiel len krátko po najnovšom albume. Prečo vlastne nie je jeho súčasťou?
Pretože sme sa rozhodli vydať ho ako singel.
A vznikla táto pieseň v rovnakom čase ako ostatné skladby na posledný album?
Nie, táto vznikla neskôr.
Letné turné bolo, myslím, tvoje prvé s kapelou Me And That Man…
Turné áno. Predtým sme odohrali spolu pár koncertov, ale áno, bolo to pre mňa prvé turné s kapelou.
Aké to teda bolo? Máš nejaké vtipné zážitky z vašich ciest?
Každý jeden deň. Mohli by sme o tom napísať knihu. Do jedného rozhovoru by sa to určite nevošlo. Prežívame množstvo zábavy každučký deň. Väčšinu turné sa smejeme a malú časť hráme koncerty.
Máš na záver nejaký odkaz pre slovenských fanúšikov?
Áno. Po prvé sa, kur*a, zaočkujte, lebo inak ostaneme v týchto sračkách naveky. Vráťme sa k bežnému životu tak, ako ho máme radi. Aby sme mohli byť spolu, hrať muziku a oslavovať život. A analyzujte informácie. To je ďalšia vec, v ktorej máme krízu. Ľudia už uveria ozaj všetkému. Aj mne, keď im rozprávam blbosti. Takže analyzujte aj moje slová.
