Rok 2026 sa pre metalovú komunitu začal veľkým treskom nahrávok. Veď len za uplynulé dva mesiace stihli plnohodnotné novinky vydať mená ako Kreator, Megadeth, Exhumed, Mayhem a mnoho ďalších. Dnes však venujeme pozornosť veľmi špeciálnemu spolku, ktorý ma oslovil práve novým a nie úplnou náhodou po kapele pomenovaným albumom.
ALTER BRIDGE je dávno známe meno pre fanúšikov melodickejších odloží ťažkého kovu. Členovia Creed, atď. už vyše 20 rokov zásobujú svet kvalitným materiálom a na najväčšie hity ako Blackbird či Metalingus sa jednoducho nedá dopustiť, a to ani po teraz už ôsmich štúdiovkách. Preto nastáva otázka – dokázala si novinka obhájiť status „self-titled“ a prispieť tak do diskografie AB opäť niečím iným?
Treba uviesť na pravú mieru, že úvod vo vás nemusí zanechať práve najpríjemnejší dojem. Hoc to bol jednoznačný zámer, tak prvé riffy môžu trochu pôsobiť až príliš obyčajne na to, aby udržali vašu pozornosť. Nič však netrvá večne a inak tomu nie je ani v tomto prípade.
Po ozaj krátkom a jemnom sklamaní sa môžete snažiť koľko len chcete, ale nedokážete poprieť fakt, že sa naprieč každou kompozíciou dá nájsť nespočet kvalitných motívov a liniek. Nebavíme sa len o silných refrénoch, ale aj experimentálnejších, niekedy až jemne progresívnych momentoch. Človek by si mohol povedať: ,,Škoda, že ich nie je viac.“ Ale k čomu by to bolo dobré, keď všetko funguje úplne skvelo tak, ako to je? Dal by sa uviesť konkrétny príklad, ale nebolo by to fér. Každá skladba si svojou kvalitou zaslúži individuálnu pozornosť.
Preto zásluha patrí každému, kto sa na tejto nahrávke podieľal. Spraviť takto masívny album, nielen po skladateľskej stránke, vyžaduje kopec tvrdej práce a oddanosti. Žiadny komponent by sa nezaobišiel bez toho druhého. Obzvlášť, keď príde reč o hlase Mylesa Kennedyho. Je jednoducho nemožné si predstaviť túto muziku bez jeho variability a farby a je jedno, či ho milujete alebo nenávidíte. V kombinácii s riffmi Marka Tremontiho, ktorý opäť dokazuje, že je gitarový boh, ide skrátka o jedinečnú kombináciu. V neposlednom rade sa nesmie zabudnúť ani na rytmické kombo Scott Phillips (bicie) a Brian Marshall (basgitara), ktoré vie veľmi dobre, kedy to netreba preháňať.
Alter Bridge opäť dokazujú, že sa aj po všetkých tých rokoch stále majú kam posúvať a že v ich prípade ide o dokonalú kapelnú symbiózu. Niet divu, že práve táto novinka dostala rovnomenný názov. V porovnaní s ich predošlými nahrávkami ide totiž o výrazne intenzívnejší počin, ktorý bezpochyby patrí na samotný piedestál ich diskografie. Stačí už len prirátať vyššie načrtnutý hutný zvuk a hneď je jasné, že ide o jedného z adeptov na album roka.
HODNOTENIE
