Makar Čudra – stará, staro-nová či nová? (recenzia)

Zdieľať

Bratislavská heavymetalová kapela MAKAR ČUDRA sa právom hrdí titulom legenda. V osemdesiatych rokoch to bez pochýb bola jedna z najlepších kapiel na našom území. Je nekonečná škoda, že mnohé naše zoskupenia fungujúce práve v tomto období heavymetalového rozkvetu akosi nestihli vydať žiadny nosič. Ešte donedávna medzi ne patrila aj táto formácia. Našťastie, to už dnes nie je pravdou.

Pod štítkom vydavateľstva Mars Group vydala kapela tento rok hneď dva nosiče. Najskôr kompiláciu 1987-2014, ktorá obsahuje desať skladieb z obdobia ohraničeného rokmi v názve nosiča a potom aj trojskladbové EP Spät pri živote.

Obal kompilácie zdobí okrem loga kapely aj koláž čiernobielych fotografií z obdobia aktívneho fungovania „starej“ Makar Čudra. Desať skladieb je zoradených chronologicky podľa roku, v ktorom boli nahraté.

Album otvára Strašiak v hlave (1988), ktorý poslucháča očarí neobrúseným zvukom osemdesiatych rokov. Dá sa povedať, že z tejto piesne ešte zreteľne počuť značný vplyv svetovej scény. Keď som CD 1987-2014 po prvý raz pustil v aute, môj štvorročný syn sa ma opýtal, či Iron Maiden spievajú aj po slovensky. Nie, žeby sa Peter Slivka farbou hlasu veľmi približoval Dickinsonovi, ale použitý rytmický vzorec je jednoducho jasný doslova aj malému dieťaťu. To sa ale nedá kapele zazlievať. Hlavne, keď dodáme, že napriek tomu je pieseň veľmi vydarená a plná originálnych autorských nápadov.

Nasleduje dvojica skladieb, ktoré sú už roky mojimi srdcovkami z dielne tohto interpreta. Notoricky známa Strigy na sabat (1989) s Ottom Weiterom za mikrofónom je bez pochýb jedným z najväčších pokladov slovenského heavymetalového dedičstva. K tejto nestarnúcej legendárnej skladbe s neuveriteľnou energiou by sa dalo nájsť ešte mnoho superlatívov. Preto sa radšej posuňme k takmer rovnako vydarenej Pán Pasteur (1990). Keď človek prečká trochu rozpačitý úvod, tak si od nástupu bicích opäť užije poriadnu dávku energie a vydarenej melodiky.

Do tohto obdobia neodmysliteľne patrí ešte aj baladickejšia Nám stačí tak málo (1990). Opäť musíme konštatovať veľmi vydarenú melodiku a poriadnu dávku energie aj napriek miernejšiemu tempu. Vábne harmónie v speve dokonale podčiarkujú pútavý text.

Makar-cudra

Keď žezlo po Ottovi prebral Ivan Kutný, dostali významné miesto v kapele aj klávesy. Dôkazom je pieseň Tento deň je náš (1995), ktorá svoju popovo-punkovú hravosť snúbi s neoklasickými gitarovými vyhrávkami a sólom. Táto pieseň je diametrálne odlišná od všetkého ostatného, čomu kedy Makar Čudra vdýchla život, ale má svoje čaro. A jej refrén budete z hlavy dostávať veľmi dlho.

Jediná inštrumentálna skladba na tejto kompilácii Makar Čudra (1995) tvorí svojím hudobným materiálom a témami gitarových partov akýsi pomyselný prechod od hravosti piesne Tento deň je náš k podstatne hardrockovejšiemu zvuku skladby Tiene v garážach (1998).

Z môjho pohľadu nasleduje jediný omyl v tvorbe kapely. Pieseň Vrtká (2008/2009) hneď v dvoch verziách je akýmsi nevydareným pokusom o odkaz na slovenskú folklórnu tvorbu a častú dvojzmyselnosť textov ľudových piesní. Jedinou svetlou stránkou je rytmická rôznorodosť. Chvalabohu, že s ňou napokon kapela Slovensko nereprezentovala v súťaži Eurovision Song Contest. Navyše verzia z roku 2009 s Ottom Weiterom za mikrofónom, ktorá sa do súťaže mohla dostať, nemá vôbec taký tučný zvuk ako verzia z roku 2008 s Petrom Slivkom. Na dôvažok je dokonca Peter oveľa presvedčivejší v nízkych hlasových polohách. Ottovi jednoducho táto skladba nesadla.

Na druhej strane mu ale skvele sadla záverečná pieseň kompilácie Žobrák (2014). A dovolím si tvrdiť, že práve toto je jedna z najlepších piesní kapely. Tvrdé riffy, dravý rytmus, zdravé podfarbenie klávesami. Moderný hutný zvuk sa odráža hlavne v refrénoch, ktoré sú dokonalou kombináciou chytľavej melódie, zvonivého činelu, širokého klávesového zvuku podporeného stenou z gitár a gitarových vyhrávok. Za povšimnutie stojí aj gitarové sólo. Lepšie azda na albume ani nenájdete. Tento svieži a skutočne vydarený kúsok je dokonalou bodkou za kompiláciou 1987-2014.

Starej kapele Makar Čudra osemdesiatych a deväťdesiatych rokov by som dal bez váhania desať bodov. V novom miléniu prišlo síce jedno (zdvojené) zakopnutie, ale zároveň aj pieseň, ktorú dokážem počúvať dookola celý deň a vôbec ma neomrzí.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Plynule prejdime k EP Späť pri živote s troma úplne novými autorskými piesňami. Sterilnejšie logo na obale v mnohom naznačuje, čo poslucháča čaká vo vnútri. Predovšetkým, ak ho počúva ihneď po kompilácii.

Či už si zoberiete skladbu Žobrák, Strigy na sabat alebo veselú Tento deň je náš, pieseň Karty s diablom je tak trochu sklamaním. Klasický heavymetalový riff síce okrajovo načrtáva atmosféru osemdesiatych rokov, ale už to nie je ono. A tento trend pokračuje aj v ďalších dvoch. Hriešnik očarí na začiatku pútavou gitarou. No keď ju počujete v úvode, v slohe a aj v refréne, po chvíli už taká očarujúca nie je.

Spevák Harvey má síce skvelú farbu hlasu a znie ozaj dobre. Dokonca aj texty sú veľmi vydarené. Ale v porovnaní s predošlými lídrami spevové linky stratili chytľavosť a energiu. Stratili život. A nevrátil im ho ani o niečo hutnejší a asi najvydarenejší hudobný materiál poslednej 1916.

Takže, aké je vlastne EP Späť pri živote? Samo o sebe je naozaj kvalitné a dokazuje, že títo muzikanti ani zďaleka nepatria do starého železa. Pútavá metalová muzika s nádychom nehynúcich osemdesiatok a výborné texty. Ale v porovnaní s kvalitou ich predošlej tvorby ma aj tak ešte úplne nepresvedčili. Verím, že týmto návratom na scénu k sebe opäť privolajú múzy mladosti a dočkáme sa tak aj novej dlhohrajúcej dosky, plnej energických a chytľavých piesní.  

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←