Niektoré albumy sú väčším prekvapením než iné. A to z rôznych dôvodov. Jednou z takýchto nahrávok je aj Vzdálení od českej partie FLOWERWHILE. Toto kvarteto svoju prvotinu No Jesus No Sprite vypustilo do sveta ešte v roku 2012 prostredníctvom Metal Swamp. Na druhý štúdiový počin si fanúšikovia museli počkať celých šesť rokov. Album Vzdálení vyšiel v novembri 2018, na rozdiel od debutu nezávisle, a ako názov napovedá, v českom jazyku. Ale to stále nie sú tie veci, ktoré ho robia takým prekvapivým.
Priznám sa, že keď mi CD zakotvilo v rukách, bol som z osemdesiatich percent presvedčený, že pôjde o modernejší power metal či možno o niektorú z ešte mladších metalových odnoží. Zalovil som ale na internete, aby som sa čo-to o kapele dozvedel. Tam sa ale človek môže dočítať, že kapela hrá zmes rock n‘ rollu a thrashu. Obal ma teda úspešne zmiatol. Ale dá sa veriť internetu?
V jedenástich skladbách poslucháč nájde toho mnoho. Surové gitarové riffy odkazujúce na thrashovú podstatu napríklad v skladbách V okovech, Majksterstuck a Vzdor. V každej z týchto skladieb si na vás počkajú aj rock n‘ rollovo melodické refrény. Svieže, energické, moderne znejúce riffy, dravé gitary a melodickejšie refrény, ktoré naznačovala grafika, však nájdete na nahrávke tiež. A to rovno v úvodnej Tma či nasledujúcej Pustina. Ale toto je iba zlomok z toho, čo Vzálení ponúka.
Martin Klekner a René „Perry“ David ukázali svoje spevácke a inštrumentálne kvality ozaj zreteľne. Upriamte svoju pozornosť minimálne na viachlasy v skladbách V okovech a Svět v hrsti prachu a gitarové sóla v Znamení soumraku, Projít stínem či vydarený tandem v Majksterstuck. Širokou škálou rôznych gitarových partov očarí aj titulná Vzdálení.
Progresívne či možno až jazzom liznuté gitary a rytmy (bolo by hriechom nespomenúť skvele zohratú rytmickú zložku kapely – basáka Richarda Ichira a bubeníka Jakuba Kolaříka) prekvapia v Svět v hrsti prachu. Projít stínem zas v určitých častiach rytmicky aj zvukovo trochu evokuje latino. Napokon sa ale zmení aj táto pieseň na príjemnú rockovú baladu so širokým zvukom a skvelou atmosférou.
Najväčším prekvapením, aké som od tohto albumu skutočne nečakal, bola ale nasledujúca skupina skladieb. Symfonické prvky kapela zaradila do piesne Znamení soumraku. Viac ma tu ale upútal medievalfolkový nádych, ktorý sa na povrch nenápadne predieral už vo Vzdálení. Naplno však tento element prepukne v kratučkej Hranice a akustickom outre, ktoré, mimochodom, v trackliste nenájdete. Znaky folku s typickou českou harmóniou sa objavia napokon v Z kamenů.
Kapelu Flowerwhile je pravdepodobne nemožné zaškatuľkovať. Ich album Vzdálení je výnimočnou zmesou viacerých rockových a metalových žánrov. Dravé gitary, ktoré hrajú na tejto nahrávke prím, páni navyše miestami vkusne dozdobili folkovým nádychom či inými prvkami. Napriek mnohým ponúkaným hudobným vnemom však celá doska krásne drží pokope a nemáte z nej ani v jedinom okamihu pocit prvoplánovej zlátaniny. Vzdálení má čím prekvapiť a určite má čo ponúknuť mnohým milovníkom rockovej a metalovej hudby.
HODNOTENIE
