Kam sa Tempus posunuli za štyri roky? (recenzia)

Zdieľať

Stredoveký folk sa už celé roky považuje za akýsi spriaznený žáner metalových nadšencov. A to aj v prípadoch, keď v sebe nenesie v podstate žiadne stopy po tvrdej muzike. Na Slovensku síce zatiaľ nepoznám mnoho kapiel hrajúcich tento štýl, azda s výnimkou oravských Valar a Strigôň, zato česká hudobná scéna sa nimi doslova hemží. Naposledy sa mi do rúk dostal album Bílá vrána, ktorý v roku 2016 nezávisle vydalo zoskupenie TEMPUS. Bíla vrána je dlhohrajúci debut kapely, ktorý bol vydaný tri roky po úplne prvom počine EP Atlantida. A okrem vydareného grafického prevedenia má určite čo ponúknuť aj po hudobnej stránke.

Album obsahuje desať piesní naspievaných v češtine. Olívie ho otvára príjemným zvukom akustickej gitary, ktorý vystrieda vydarená a cappella pasáž. Pozitívnu vibráciu tejto skladby neskôr okrem spevu podporí aj zvuk flauty a rytmické bicie.

Veľmi veselo, ako vystrihnuté z hradnej tancovačky či rozprávky, znejú aj piesne Víla (tá ale po chvíli svojím hudobným materiálom pôsobí trochu monotónne), Můj paneVítr s veľmi peknou melodikou. Zo svižnejších skladieb na albume nájdete ešte Chci tančit. Tá očarí okrem najnápaditejšieho flautového partu z albumu hlavne svojím temperamentom. Srší z nej priam latino nádych. Už chýbajú iba kastanety.

Druhú päticu albumu tvoria pomalšie skladby. Tie sú ale oveľa rôznorodejšie. Čisto folkovým duchom oplývajú asi len titulná Bílá vránaBitva o Míšek. Druhá menovaná však poslucháča skôr upúta epicko-hymnickým charakterom. 

Skladba Rudé pláně znie zo začiatku ako poctivá rocková balada, ale flauta jej postupne predsa len dodá mierny folkový nádych. V pasážach bez bicích krásne vyniká basová linka a elektrická gitara sa tu taktiež nenechá zahanbiť svojimi vyhrávkami a sólom. Na pár miestach zaznie dokonca hammond. Táto pieseň je po inštrumentálnej aj aranžérskej stránke asi jednou z najvydarenejších. Gitara s bluesovým zafarbením ma sólom očarila aj v Kráčí nocí.

Ako posledná nám zostala priamočiara a pokojná Atlantida. Tá naproti všetkým spomenutým inštrumentálnym skvostom šikovne zameriava poslucháčovu pozornosť skôr na text než na hudbu.

Ale ani tu ešte nekončíme. Kapela sa totiž minulý rok prihlásila o slovo s novým singlom Spellbound, ktorý dostanete ako bonus k digitálnej verzii albumu. Ako už názov napovedá, v tomto prípade kapela vsadila na angličtinu. A treba povedať, že im to v cudzom jazyku znie rovnako dobre ako v materinčine.

Spellbound si ma získal hneď po prvom vypočutí tučnejším zvukom, vydarenou basou a rytmickými bicími. Ale ani v tomto prípade nečakajte žiadny folk metal. V gitarových partoch nenájdete nebotyčné hlukové steny ani dravé riffy. Zachováva si svoj status sólového nástroja s príjemným mäkkým zvukom. A okrem gitarového sóla si v tejto piesni všimnite aj to flautové.

Bílá vrána je veľmi príjemná nahrávka, vyžarujúca množstvo pozitívnej energie a veselej nálady. Kapele sa skvele darí neznieť jednotvárne a okrem nápaditých melódií a rôznych folkových polôh okorenila svoju muziku aj trochou rocku a bluesu. S najnovším singlom Spellbound si zachovali všetky tieto dobré zvyky a navyše sa im podarilo zhutniť celkový zvuk kapely, čo je pre nich určite veľký krok vpred.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

PÁČIL SA TI ČLÁNOK?

Podpor nás na Patreone, aby sme ti mohli prinášať stále viac kvalitného čítania.
A dostaneš za to aj odmenu!

→Klikni sem←