Kam sa Tempus posunuli za štyri roky? (recenzia)

Zdieľať

Stredoveký folk sa už celé roky považuje za akýsi spriaznený žáner metalových nadšencov. A to aj v prípadoch, keď v sebe nenesie v podstate žiadne stopy po tvrdej muzike. Na Slovensku síce zatiaľ nepoznám mnoho kapiel hrajúcich tento štýl, azda s výnimkou oravských Valar a Strigôň, zato česká hudobná scéna sa nimi doslova hemží. Naposledy sa mi do rúk dostal album Bílá vrána, ktorý v roku 2016 nezávisle vydalo zoskupenie TEMPUS. Bíla vrána je dlhohrajúci debut kapely, ktorý bol vydaný tri roky po úplne prvom počine EP Atlantida. A okrem vydareného grafického prevedenia má určite čo ponúknuť aj po hudobnej stránke.

Album obsahuje desať piesní naspievaných v češtine. Olívie ho otvára príjemným zvukom akustickej gitary, ktorý vystrieda vydarená a cappella pasáž. Pozitívnu vibráciu tejto skladby neskôr okrem spevu podporí aj zvuk flauty a rytmické bicie.

Veľmi veselo, ako vystrihnuté z hradnej tancovačky či rozprávky, znejú aj piesne Víla (tá ale po chvíli svojím hudobným materiálom pôsobí trochu monotónne), Můj paneVítr s veľmi peknou melodikou. Zo svižnejších skladieb na albume nájdete ešte Chci tančit. Tá očarí okrem najnápaditejšieho flautového partu z albumu hlavne svojím temperamentom. Srší z nej priam latino nádych. Už chýbajú iba kastanety.

Druhú päticu albumu tvoria pomalšie skladby. Tie sú ale oveľa rôznorodejšie. Čisto folkovým duchom oplývajú asi len titulná Bílá vránaBitva o Míšek. Druhá menovaná však poslucháča skôr upúta epicko-hymnickým charakterom. 

Skladba Rudé pláně znie zo začiatku ako poctivá rocková balada, ale flauta jej postupne predsa len dodá mierny folkový nádych. V pasážach bez bicích krásne vyniká basová linka a elektrická gitara sa tu taktiež nenechá zahanbiť svojimi vyhrávkami a sólom. Na pár miestach zaznie dokonca hammond. Táto pieseň je po inštrumentálnej aj aranžérskej stránke asi jednou z najvydarenejších. Gitara s bluesovým zafarbením ma sólom očarila aj v Kráčí nocí.

Ako posledná nám zostala priamočiara a pokojná Atlantida. Tá naproti všetkým spomenutým inštrumentálnym skvostom šikovne zameriava poslucháčovu pozornosť skôr na text než na hudbu.

Ale ani tu ešte nekončíme. Kapela sa totiž minulý rok prihlásila o slovo s novým singlom Spellbound, ktorý dostanete ako bonus k digitálnej verzii albumu. Ako už názov napovedá, v tomto prípade kapela vsadila na angličtinu. A treba povedať, že im to v cudzom jazyku znie rovnako dobre ako v materinčine.

Spellbound si ma získal hneď po prvom vypočutí tučnejším zvukom, vydarenou basou a rytmickými bicími. Ale ani v tomto prípade nečakajte žiadny folk metal. V gitarových partoch nenájdete nebotyčné hlukové steny ani dravé riffy. Zachováva si svoj status sólového nástroja s príjemným mäkkým zvukom. A okrem gitarového sóla si v tejto piesni všimnite aj to flautové.

Bílá vrána je veľmi príjemná nahrávka, vyžarujúca množstvo pozitívnej energie a veselej nálady. Kapele sa skvele darí neznieť jednotvárne a okrem nápaditých melódií a rôznych folkových polôh okorenila svoju muziku aj trochou rocku a bluesu. S najnovším singlom Spellbound si zachovali všetky tieto dobré zvyky a navyše sa im podarilo zhutniť celkový zvuk kapely, čo je pre nich určite veľký krok vpred.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←