Každá doba, každý žáner, každá scéna má svoje generačné výpovede. A to je, samozrejme, nesmierne dobré. Sú to albumy, ktoré zásadne ovplyvnili scénu v konkrétnom čase a priestore a ktorých kvalitu a silu potvrdil aj čas. Debutový album Ilegálna spravodlivosť kapely ROZPOR majstrovsky zachytáva obraz doby v hlavnom meste Slovenska, kde sa na začiatku nového milénia formovala mladá generácia hardcore-punk-oi! scény. Toto zásadné svedectvo teraz vychádza u Papagájův hlasatel records po prvýkrát aj na vinyle.
Tucet úprimných, surových výpovedí predkladá pohľad nastupujúcej generácie na vtedajšiu spoločnosť- na svet, ktorý je všetkým možným, len nie spravodlivým a rovnostárskym. Hudba aj texty sú priamočiare a neskrývajú sa za prázdne slová. Ide o začiatok cesty, ktorú si vtedy kapela zvolila a po ktorej kráča dodnes – napriek opakovaným zmenám zostavy aj hľadaniu vlastného výrazu, ktorý bol často ovplyvnený hudobným dozrievaním a rastom hráčskeho potenciálu jednotlivých členov.
Prvá nahrávka, zhotovená v profesionálnom štúdiu Exponent v roku 2002, jasne ukázala silu kapely aj to, že skutočnú frustráciu je potrebné do sveta vykričať. Album si rýchlo získal na scéne rešpekt a stal sa symbolom nielen bratislavského undergroundu.
Rozpor patrí k jedným z mála kapiel, pri ktorých často vyprázdnené heslo „united“, apelujúce na jednotu punkovej a oi! scény, skutočne našlo svoje opodstatnenie – a to v názorovej, aj v hudobnej rovine. Vzniká tak svojbytný oi! punk, ktorý sa nebojí siahnuť ani po hardcoreových gitarových riffoch podporených údernou rytmikou. Kapela dokázala presne pomenovať obraz vtedajšej reality aj problémy, ktoré vytvára samotný systém. Je možné, že dnes už niektoré motívy môžu pôsobiť ako z alternatívnej histórie, faktom však zostáva, že táto generačná sonda s názvom Ilegálna spravodlivosť výstižne zachytila pocity a postoje jednej nevypočutej generácie. Rozpor sa pritom nebojí kritiky ani vo vlastných radoch, aj preto si zvolil svoj názov ako poukázanie na neduhy, v ktorých sa punková scéna utápa.
Za dobu svojej existencie kapela prešla dlhú cestu bez toho, aby sa kedy spreneverila myšlienkam, ktoré ju formovali. Za zmienku stojí aj to, že v tom období o ňu začali prejavovať záujem nielen represívne zložky, ale aj nepriatelia z hnedej strany barikády.
Navyše sa v textoch Rozporu objavuje: „Neodsudzuj každé násilie – pozitívne násilie je potrebné!“ Kapela v tých časoch vystupovala v kuklách a počas ich koncertov bolo zakázané fotiť, aby nedošlo k nechcenému monitoringu. Dnes to znie ako z nejakého mrazivého dystopického románu, avšak gitarista Datra sa ku skrývaniu tvárí v jednom dobovom rozhovore jasne vyjadruje:
„Nechceme, aby si mohli naši nepriatelia pozerať naše podobizne. Nechceme, aby si náckovia len tak stiahli naše fotky do ich monitoringu. Nechceme, aby mala polícia naše tváre vo svojej kartotéke. Nechceme uľahčovať iným získavanie kontroly nad nami. Sme kapela, ktorá sa v textoch dotýka aj pálivých tém a protestuje, preto nie je dobré, aby každý poznal naše ksichty. Tvár je dôkaz.“
Taká bola doba a mnohí ďalší si ju pamätajú.
Skladby Ilegálna spravodlivosť, Výtržnosti, Tajný fízel, Žrádlo, Izmus, Hygiena, Zákon(y) aj pre bohatých, Exekúcia, Pozitívne násilie, Diskotéka, Ostražitosť a Odpoveď prešli pred vydaním na vinyle aj citlivým remastrom.
Zdroj: Papagájův hlasatel records
