V piatok 16. októbra do nitrianskeho JS Retro baru zavítal niekdajší hviezdny powermetalový gitarista Timo Tolkki s projektom Stratovarius Classics. Priznám sa, že tento podnik som navštívil po prvý raz. Hlavne pre nových návštevníkov, prichádzajúcich autom, je situovaný dosť nešťastne, pretože do poslednej chvíle si človek nie je istý, či vás navigácia naozaj vedie na správne miesto. Ale po úspešnom príchode prekvapí príjemnou atmosférou a veľmi pekným vzhľadom. Majiteľ si na priestore dal skutočne záležať. Poďme ale k samotnému koncertu.
O štvrť na deväť vyšli na pódium muzikanti. Známe tváre. Basáka a bubeníka som prednedávnom videl vo Vrútkach sprevádzať Rippera. Hneď za nimi prišiel Timo. Na pódium mu museli pomôcť kvôli jeho poruche vestibulárneho aparátu a ako vopred upozornil na svojich sociálnych sieťach, celý koncert z tohto dôvodu musel odohrať v sede. Čo bolo ale oveľa horšie, na pódium ho doviedli v zašpinených teplákoch a vyťahanom čiernom tričku. Samozrejme, že vzhľad nie je všetko, ale vidieť ikonu power metalu a jedného z najväčších hrdinov mojich tínedžerských dôb takto… Bol to jednoducho veľmi smutný pohľad. Okrem toho, jeho gitara bola väčšiu časť koncertu rozladená a niekedy za kapelou rytmicky zaostával aj o pol doby. Vzhľadom na jeho stav, nič z toho nedávam za chybu jemu samotnému. Skôr akúsi čudesnú mašinériu, ktorá sa snaží vyžiť z muzikantov, ktorí odišli zo slávnych kapiel. To oni sa mu ozvali a navrhli zorganizovať toto turné, pravdepodobne pod vidinou zisku.
Z hľadiska výberu skladieb to bol pekný koncert. Zaznelo množstvo zásadných hitov. Zvuk ale nebol úplne najlepší a celé vystúpenie sprevádzalo množstvo momentov, kedy sa človek musel pýtať, či jedna spoločná skúška pred turné naozaj stačila. Alebo či mala kapela dostatok času naučiť sa vybrané skladby. V častiach bez bicích sa rytmika sypala, spevák (i keď s neskutočným hlasom) robil v textoch dosť veľa chýb a okato menil frázovanie. Timo pomedzi pesničky hral zvláštne „ľudovkové“ postupy vrcholiace v momente, kedy celá kapela z nejakého dôvodu na jeho povel odohrala skladbu L’Italiano. Spieval klávesák, basák držal kilá na klávesoch, ľudia si pospevovali, zmätene sa usmievali, ale bolo úplne zrejmé, že ide o čistú improvizáciu. Nikto na pódiu v podstate nevedel, čo sa deje. Bohužiaľ, takýchto (nemilých) prekvapení sa vyskytlo viac.
V konečnom dôsledku som rád, že som ešte raz mohol počuť hity kapely Stratovarius v podaní Tima Tolkkiho. Ľudí prišlo na koncert relatívne dosť a atmosféra v klube bola počas koncertu výborná. Timo bol srdečný, šťastný a z očí mu sršala úprimná vďačnosť. Ale kto sa pozeral hlbšie „za oponu“ a počúval pozornejšie, musel odísť s veľmi zmiešanými pocitmi…
Setlist: Hunting High And low, Paradise, Cold Winter Nights, Speed Of Light, The Kiss Of Judas, Phoenix, 4000 Rainy Nights, Visions (Southern Cross), Stratosphere, Father Time, Forever, Eagleheart, Black Diamond
