Aké pocity navodí Infer po desiatich rokoch? (recenzia)

Zdieľať

Košická black/deathmetalová legenda INFER vydala na konci júna tohto roku svoj nový štúdiový album Aeon Of Deathless Blight. Tento počin vyšiel na CD u Nigredo Records konkrétne 20. júna 2020 a kapela sa tak prihlásila s novou tvorbou po piatich rokoch a s dlhohrajúcou novinkou dokonca po desiatich rokoch. A ani tentoraz Infer nesklamali. Grafika ich štvrtého albumu je rovnako temne fascinujúca ako tie predošlé. A hudba?

Album otvára Vision Of Primal Horror. Pomalé tempo. Ponurá, znepokojivá atmosféra, tvrdá muzika a hlboký rev dozdobený tajomným chorálom. K bicím neviem nájsť iný vhodný prívlastok než rituálne. Lepší začiatok albumu si fanúšik ani nemôže priať. Musím uznať, že táto poloha kapela skutočne sedí a som rád, že sa v nej na albume nepredviedli len tento jediný raz. Podobne znie v niekoľkých pasážach aj Salvation Through Devastation, ale hlavne záverečná Definite Reversion, kde sa opäť v pozadí objavuje aj veľmi jemný chorál. V tejto piesni navyše zaznie asi najmelodickejšie gitarové sólo z celého albumu.

A keď sme už pri tých sólach, na doske je ich vydarených neúrekom. Nájdete ich v Into The Pit Of Gehenna, Parasitus Deum, World Of Ash či Aeon Of Deathless Blight. Navyše sú všetky skladby do jednej popretkávané najrôznejšími riffmi a témami, ktoré sa často vracajú a variujú. Pripojte k tomu obmeny v rytme siahajúce od doomemtalových občasných úderov cez technické a rytmické pasáže až po besné klincovanie.

Synonymom rýchlosti a surovosti je napríklad Heavenly Beasts alebo World Of Ash, pri ktorej máte pocit, že začína na maxime, ale i tak ešte vygraduje. V ostatných nájdete aspoň náznaky uvoľnenia. Napríklad úvodný riff Wormangel či jednu z najvydarenejších na albume, titulnú Aeon Of Deathless Blight. Skvelý riff podporený gradujúcim rytmom sa objavuje naprieč celým trvaním tejto skladby. Časti deathmetalových skladieb, kedy rozlievajúce sa gitary kontrujú valiacim sa bicím, sú jednoducho nenahraditeľné.

Nezabudnem na ten pocit, keď som ešte na strednej na kompilácii z rockového magazínu počul skladbu Song Of Triple 6. Bol som doslova očarený. Vtedy to bol môj úplne prvý kontakt so slovenskou metalovou scénou. No ani po uplynutí celej dekády sa tento pocit pri počúvaní Aeon Of Deathless Blight od kapely Infer nezmenil. Tento album je doma skvostom žánru a nebojím sa povedať, že bez problémov schová do vrecka aj nejednu svetovú nahrávku. Páni jednoducho opäť v tridsiatich piatich minútach dokázali, že im právom patrí popredné miesto na slovenskej metalovej scéne.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

PÁČIL SA TI ČLÁNOK?

Podpor nás na Patreone, aby sme ti mohli prinášať stále viac kvalitného čítania.
A dostaneš za to aj odmenu!

→Klikni sem←