Počas uplynulého víkendu (14. – 15. augusta) som sa zašiel pozrieť na mladučký festival pri Žiline, ktorý už vo svojich začiatkoch ukazuje veľký potenciál. Blasphemy Open Air má za sebou svoj druhý ročník a podľa toho, čo som tam zažil, môže byť so sebou spokojný.
Najväčšími ťahúňmi tohto ročníka boli thrashmetalisti ANGELUS APATIDA a deathmetaloví LIK. Zvyšok programu bol z väčšej časti vyskladaný zo slovenskej a českej scény. Organizátor nezabudol ani na najmenších metalistov a okrem maľovania na tvár pre nich v druhý festivalový deň pripravil osobitný dopoludňajší program. Naprázdno neobišli ani ostatní. Pre nich bol pripravený napríklad gitarový workshop či metalový kvíz.
V piatok som prišiel na festival práve vtedy, keď svoje vystúpenie štartovala tretia kapela. Vlaňajší účastníci Wackenu, českí thrashoví REFORE, svojím prirodzeným prejavom a nespútanou energiou postupne k pódiu prilákali celkom slušný počet fanúšikov. V podobnom duchu sa niesol aj koncert poľskej thrash/groove partičky HORRORSCOPE a black/death formácie REALMS OF CHAOS. Chalani z poslednej menovanej kapely to potiahli síce v trojici bez basáka, ale na kvalite to ich vystúpeniu nič neubralo. Poriadna nálož tvrdej muziky bola navyše pretkávaná sympaticky suchým humorom Martinusa.
Nasledovali zlaté klince piatkového večera. DOOMAS som videl po až neprijateľne dlhej dobe. A bolo to veľké. Masky počas prvej skladby, postava Cthulhu prechádzajúca sa po pódiu a výborný setlist. Človek by si povedal, že už to nemôže byť lepšie, ale potom prišla na rad BESNA. Mám pocit, že títo najmierumilovnejší blackmetalisti na svete sú s každým jedným koncertom lepší a lepší.
A po ich vystúpení na Blasphemy im udeľujem aj ďalší titul, a to najkontaktnejšia slovenská metalová kapela. Nik iný počas svojho vystúpenia nezišiel toľkokrát medzi fanúšikov. Nikto okrem Kamila nenechal celý prvý rad dotknúť sa jeho gitary (pozor, toto nie je eufemizmus). Mal som pocit, že nebyť existencie spätnej väzby (tej elektronickej), tak by Samo odspieval celý koncert z kotla. A nechýbal, samozrejme, ani jeho výstup na strechu pódia. Každý koncert Besny je zážitok a navyše vždy nový a o čosi silnejší.
Večer uzavreli českí MEAN MESSIAH. Túto kapelu sledujem už dlhšie a ich zmes progu a industrialu ma skutočne baví. Naživo som s nimi mal tú česť po prvý raz a bola to rovnaká paráda ako z albumu. Nasadenú latku predošlých koncertov poľahky dorovnali. Jediná škoda bola, že z ľudí, ktorí boli pod pódiom počas vystúpenia Besny, ostal na poslednú kapelu len zlomok. Bolo zjavné, že to zamrzelo aj samotnú kapelu, ale na kvalite to ich vystúpeniu neubralo. We Shout som si s Danom zakričal z plných pľúc a odchádzal som s presvedčením, že každý, kto nevydržal do konca, môže ľutovať.
V sobotu som do areálu dorazil o niečo skôr. Na svoje vystúpenie sa práve chystala MACHINA BAPHOMETA. Túto slovenskú blackmetalovú kapelu som tiež mal v hľadáčiku už dlhší čas a bol som ozaj rád, že som ich vystúpenie stihol. Páni bez zbytočného rozprávania odohrali set, ktorý ulahodil každému fanúšikovi black metalu. Tento žáner mal najčistejšie zastúpenie práve v podaní spomínanej formácie.
Po black metale prišiel na rad deathcore. STERCORE aj napriek slnku, ktoré im pražilo priamo do tvárí, narobili na pódiu aj pod ním poriadny bordel. Svojou energiou strhli fanúšikov k moshu, wall of death a svoj prvý circle pit v živote si s nimi strihol dokonca aj môj syn.
Ani v sobotu nechýbala v programe poľská kapela. SPHERE priniesli z Varšavy dávku veľmi kvalitného death metalu, po ktorom malo prísť na rad niečo modernejšie. Opäť kapela, ktorá okúsila aj pódium Wackenu a opäť kapela, ktorá sa s každým ďalším koncertom posúva vpred. Neodradili ich ani technické problémy a svoj set (i keď o niečo kratší) odohrali s veľkou radosťou. Ady opäť ukázal, že mu žiadne pódium nie je priveľké a že to celé spolu s ETTERNOU berú fakt profesionálne, ale zároveň s obrovským srdcom.
Poslednou kapelou, ktorú som si na tohtoročnom Blasphemy stihol pozrieť, boli najznámejší priekopníci zbojníckeho thrash metalu CATASTROFY. Ich osobitý humor, či už v skladbách, alebo medzi nimi, je nezameniteľný. Boris pracuje s publikom s neuveriteľnou ľahkosťou. Všetci spievajú, tancujú a krúžia ako supy okolo rozbitej piñaty, ktorá tam zostala po skladbe Na detskej oslave. Niet pochýb, že Catastrofy sú v súčasnosti jedným z najväčších mien slovenského metalu, ktoré sa teší uznaniu naprieč rôznymi generáciami, čo sa podarí len máloktorému metalovému interpretovi. Tobôž u nás.
Na Slovensku sa začína rysovať ďalší festival, ktorý má potenciál pritiahnuť fanúšikov metalovej muziky a hlavne ich ne(s)klamať. Blasphemy sa na nič nehrá. Organizátor sa, ako sa hovorí, prikrýva takou perinou, na akú má, no i tak vyskladal výborný dvojdňový program plný domácej aj zahraničnej muziky. Kvôli rôznym iným povinnostiam som sa festivalu zúčastnil v dosť oklieštenej verzii, ale aj to mi stačilo na to, aby som už teraz vedel, že sa tam rád opäť vrátim aj o rok.
Obrovským plusom je aj to, že sa celá akcia koná v krásnom prostredí s priľahlým kempom, ktorý sa nechce nasilu priživiť na festivale prepálenými cenami. A čo je najdôležitejšie, tento festival prilákal mnoho mladých ľudí. Po veľmi dlhom čase som mal opäť pocit, že metalová generácia nestarne, ale stále žije mladá, a to nielen duchom. Už teraz sa teším na ďalší ročník a verím, že o rok sa vidíme na Blasphemy Open Air v ešte hojnejšom počte.
