Vo februári 2026 vydala u MetalGate svoj debutový album česká formácia ANURRN. Kvarteto sa pohybuje na hranici žánrov sludge, drone, noise a doom a už od prvých sekúnd dáva svojou hudbou jasne najavo, že nejde o prvoplánovú metalovú nahrávku postavenú na priamočiarych riffoch. A hoci Theurn obsahuje iba päť skladieb, rozhodne nejde o EP formát. Celkový čas takmer trištvrte hodiny robí z albumu plnohodnotný a (poviem to na rovinu) náročný zážitok.
Úvodná skladba Hraběnka, ktorá je zároveň najkratšia (má cez šesť a pol minúty) dokonalo otvorí dvere do sveta tejto kapely. To, čo sa spočiatku zdá byť akousi rituálnou piesňou, sa pomaly rozpadá do rastúceho napätia a surovosti, na ktorú jedným dychom nadväzuje skladba Indián svojou (ne)príjemne dusivou atmosférou, ktorá sa stáva symbolom celej nahrávky.
Noise prvky sú na albume hlavným faktorom. Najvýraznejšie sa prejavuje v skladbách Velryba a Output, kde zvuk ani zďaleka nie je nositeľom melódie. Namiesto tradičných štruktúr tu dominuje pocit rozkladu.
Mierny posun prináša až záverečná skladba NOV. Bicie a gitary tu získavajú o niečo konkrétnejšie obrysy. Je však skutočne zaujímavé, že aj bez tradičných hudobných kontúr dokáže album vyvolať silné emócie a zvuk (respektíve hluk) páni dokážu vytvarovať tak, že v človeku dokáže zároveň vyvolať nepohodlie aj fascináciu.
Celý album funguje ako veľmi pomaly sa otvárajúci priestor, ktorý vyžaduje obrovskú dávku trpezlivosti. Nástroje na prvé (povrchné) vypočutie neznejú ako nástroje. Ale s každým ďalším vypočutím sa z vrstiev hluku vynorí niečo nové, čo človeka chytí a stiahne ešte hlbšie pod hladinu. Debut ANURRN nie je albumom na rýchle pochopenie. Je to skôr ponor do hustej zvukovej hmoty, ktorá sa odmieta prispôsobiť bežným tvarom žánru.
HODNOTENIE
