Aká je plavba moriami s Ensiferum na Thalassicu? (recenzia)

Zdieľať

Po troch rokoch ENSIFERUM vydávajú pokračovateľa Two Paths s názvom Thalassic. Novinka obsahuje deväť skladieb, čím je ich treťou nahrávkou v tomto rozsahu. Oproti zvyšku je ale výrazne kratšia. Doteraz mala skupina všetko v trvaní nad päťdesiat minút, no tentokrát to nie je ani trištvrtehodinka. Ale tých necelých 44 minút je poriadne nadupaných.

Keď kapela vypustila do sveta prvý singel z Thalassicu pod názvom Rum, Women, Victory, bolo jasné, že pôjde o silný materiál, no zdalo sa, akoby sa nechystali nikam odkloniť od svojich klasických tónin, rytmu, rýchlosti a všetkých ostatných atribútov, ktoré sú pre nich charakteristické. Potom však prišla Andromeda a s ňou naznačili, aby sa poslucháč nenechal oklamať. Už v nej totiž pribudol nový prvok – čistý vokál, ktorý u nich zvyčajne absentuje. To sa ale teraz zmenilo.

Po spustení prehrávania dosky ukrytej opäť za graficky krásnym obalom sa ponoríte do zvukov vetra a šumu morských vĺn doplnených vŕzganím paluby lode, spolu so zvukom krokov na doskách spojených s tichým až mrmlavým pospevovaním akéhosi morského vlka. Z tohto sa neskôr posuniete do silnej inštrumentálnej zložky. Taká je skladba Seafarer’s Dream. A márne by ste v nej hľadali spev. Pieseň hlavne svojím introm odkazuje na tematiku celého albumu. Ide o prvý koncepčný album, ktorý v každej skladbe poníma o niečom v súvislosti s morom.

Hoci úvodná inštrumentálka je na pomery Ensiferum relatívne pomalá, nenechajte sa oklamať. Hneď po nej totiž album rapídne zrýchli s príchodom Rum, Women, Victory, ktorá je úderná, svieža a s tak chytľavým refrénom, že už pri prvom posluchu budete vykrikovať: ,,Zakričme, prečo žijeme. Pre ženy, rum, víťazstvo!“

Zaujímavejšia je už však spomenutá Andromeda, ktorá je treťou piesňou v poradí. Pokiaľ ste skalnými fanúšikmi tejto fínskej zostavy, isto ste zachytili informáciu, že pribrali nového člena, klávesáka Pekku Montina. Pekka však okrem svojho čarovania s klávesami prispel k dielu aj iným typom spevu, než aký predvádza vokalista Petri Lindroos. V Andromede tak počuť krásny duet Petriho harshu a Pekkovych čistých, výrazne vysoko položených vokálov. Tie pridávajú do inak pomerne tvrdej skladby akýsi dotyk jemnosti. Medzi Petriho hlasom a tým Pekkovým je súlad, ktorý vytvára krásny efekt a ešte navyšuje melodickosť vďaka Pekkovmu čistému hlasu.

ensiferum

Skupina sa dokonca rozhodla využiť Pekkov potenciál v speve i trochu širšie, čo vyústilo napríklad do toho, že siedma skladba v poradí One With The Sea je úplne celá naspievaná iba ním. Je to však príjemná zmena, ktorá vypálila naozaj dobre. A to aj jej výrazne pomalšie tempo v porovnaní so zvyškom albumu.

Pekku počuť aj v iných piesňach na Thalassicu. Aj v štvrtej The Defence Of Sampo takmer úplne absentuje Petri. Navyše vďaka zakomponovaniu chorálových hlasov pieseň pôsobí skoro ako hymnus.

Asi ako jedna z najtvrdších mi znela v ušiach For Sirens. A zaujala ma aj tematicky. Zjavne poníma o tom, ako sa námorník zamiloval do sirény, ktorá ho k sebe zlákala svojím spevom a hoci túži po pobreží, nemôže naň vstúpiť, lebo je v moci morskej víly. V podstate teda ide o romantickú pieseň, hoci námorník sa snaží siréne utiecť a prosí ju, aby ho pustila.

Tu vidno, že sa skupina pre zmenu inšpirovala hlavne gréckou mytológiou, ako to už naznačoval aj názov albumu, ktorý je takisto prevzatý zo starej gréčtiny a jeho preklad je možné interpretovať ako „o moriach“. Napriek tomu napríklad v skladbe Midsummer Magic (kde je hudobná stránka na oslavnú, veselú nôtu, niektorými prvkami skoro až ľudovú a nájdete v nej aj niekoľko riadkov vo fínštine) zase cítiť inšpiráciu severom, keďže skladba je o letnom slnovrate a je v nej aj zmienka o Thorovi.

V konečnom dôsledku tam je teda mix Grécka so severom, ktorý je domovom kapely. Veď záverečná skladba albumu Cold Northland (Väinämöinen, Pt. 3), ktorá rovnako ako úvodná začína s introm so zvukmi vetra a šumenia morských vĺn, sa pri bližšom prizretí textu zaoberá vikingmi.

Novinka však obsahuje hlavne mix starého dobrého Ensiferum ozvláštneného o niekoľko príjemných nových prvkov, ktoré album a jednotlivé skladby príjemne oživili. Je veľmi veselá, rýchla a plná chytľavých textov. Posun v tvorbe sa určite nestal iba vďaka prijatiu nového člena, avšak Pekka jednoznačne priniesol do Ensiferum novú krv.

Ak ste túto novinku ešte nepočuli, určite to napravte. Je výborná. Ale… Nejako si nespomínam, že by Ensiferum niekedy vydali niečo zlé.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←