Z čoho FAT vyskladali svoju temnú mozaiku? (recenzia)

Zdieľať

Rok 2019 bol na slovenskej scéne veľmi bohatý na temné a ponuré albumy, ktoré prekonávali očakávania a s neuveriteľnou ľahkosťou dosahovali kvalitu svetových nahrávok. Päticu tých najponurejších a najkvalitnejších nahrávok za rok 2019 majú, podľa môjho skromného úsudku, na svedomí formácie Aeon Winds, AIN, Atanas Ceremonty Of Silence a FAT.

Práve posledná menovaná kapela hlási zo svojho tábora novinky. I keď ich album Granum vyšiel v digitálnej forme ešte 5. augusta 2019, na konci marca potešili svojich fanúšikov limitovanou edíciou stovky zelených vinylových platní v originálnych a zároveň veľmi vydarených obaloch. Navyše kapela plánuje v blízkej dobe svoj debut vydať aj na CD.

Nahrávka Granum ma oslovila predovšetkým jedným výrazným znakom. V podstate takmer v každej zo šestice skladieb som si všimol melodické gitarové riffy a harmonické postupy, ktoré kapela stiahla azda do najhlbších tónov, aké mala k dispozícii. Takýmto tučným, dunivým zvukom gitár tak docielili veľmi nevšednú kombináciu absolútneho napätia a temnoty s náznakmi melodiky.

Neprehliadnite dobre odvedenú robotu Radixa a Prasiaka a upriamte pozornosť na pútavú gitaru v Solitary, sólo v Selfdom, grungeovo špinavý zvuk gitary v Still či dokonca až bluesovo znejúce vyhrávky vo Fatum.

Ku všetkému pre doplnenie predstavy pripojte ešte surový, nemilosrdný a miestami až nenávistný vokál. WaneFatum sú dokonalým príkladom. V Endure znie vokál dokonca až zúfalo a naliehavo.

Málokedy sa u podobných kapiel vidí, že sa vokálov chopia rovno viacerí členovia. Na nahrávke kapely FAT môžete počuť rovno troch. Vlado, Prasiak aj Jozef sa tejto úlohy zhostili bezchybne. Rozmanitosť vokálov, kde sa mení miera surovosti, intenzity či hlasových polôh a techník robí celkovú atmosféru ešte silnejšou.

Pokiaľ nie ste fanúšikovia žánrov ako doom a sludge, nenechajte sa odradiť. Nahrávka má určite čo ponúknuť aj mimo týchto štýlov. Navyše nie je pestrá iba gitarovo a vokálne, ale aj rytmicky. Je pravda, že spravidla u týchto žánrov prevláda pomalšie a ťažké tempo, ale Vlado a Jozef vás prevedú aj živšími či surovejšími rytmickými pasážami. Nájdete ich napríklad v piesňach Endure či Still.

Priamočiary obal albumu Granum dokonale kontrastuje s jeho obsahom. Temná mozaika hlbokých a ponurých, no zároveň melodicky zaujímavých gitarových riffov bezchybne zapadá do pútavých rytmických štruktúr jednotlivých skladieb bohato zdobených naliehavými, surovými vokálmi. Skvelý zvuk a silná atmosféra už iba podčiarkujú vysokú hodnotu tohto diela. Granum je určite jeden z najsilnejších debutov slovenskej scény a jeden z najvydarenejších albumov minulého roku.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←