Fínska kapela THE RASMUS nie je pre širokú rockovú verejnosť neznámym pojmom. Stačí začuť skladby ako In The Shadows či No Fear, či niekde uvidieť fotku speváka Lauriho Ylönena s jeho ikonickými vraními pierkami vo vlasoch, a hneď je jasné, o koho ide. The Rasmus sa už budúci mesiac, konkrétne 15. júna, vrátia do našich končín s koncertom v Bratislave v rámci Weirdo Tour 2026.
Aj keď tento dátum je už skoro za dverami, ešte si niekoľko dní musíme počkať. A to čakanie môže spríjemniť pár odpovedí na naše otázky práve od charizmatického lídra Lauriho aj o tom, prečo si do vlasov dáva vranie pierka, či pôjdu ešte do Eurovízie alebo koľko postavil domov.
Za posledné roky The Rasmus vstúpili do novej éry. Pre mňa ako fanúšika z vašej starej éry skladieb ako In The Shadows a No Fear bol celkom šok, keď ste pridali do tvorby trochu elektroniky. Prečo tá zmena? Čo k nej viedlo?
Hudba, ktorú robíme, vychádza z nášho podvedomia a teraz, keď svet zadržiava dych a nie je si istý, či začína tretia svetová vojna, je prirodzené, že naša hudba je temnejšia a ťažšia.
Taktiež robíte akési remastre starších skladieb tým, že ich remixujete v rôznych spoluprácach. V takejto forme by podľa mňa mohli hrať aj na diskotékach. Dokážeš si predstaviť, že by sa také niečo dialo? Si s tým ako rocker v pohode?
Remixy boli vždy zaujímavou možnosťou ako počuť gro pesničky v novom svetle. Rovnaký efekt sa dá docieliť aj s akustickými verziami. Občas ich robíme na koncertoch.
Zmenami u vás prešlo viacero vecí. Preberme si nové logo. Sú to runy, čo som si ako fanúšik severských vecí všimla okamžite. Ktoré z nich si vybral ako logo? Vždy som mala za to, že runy sú typickejšie pre Nórsko či Švédsko a nie Fínsko. Môžeš mi povedať trochu viac o tom, čo sa za tým skrýva?
Nové logo som spravil na základe rún používaných v severských krajinách. Inšpiroval som sa tými, ktorých význam je odvaha, sila, energia a priateľstvo.
Ďalšou zmenou je výmena na poste gitaristu. V roku 2022 odišiel Pauli Rantasalmi a vzali ste Emiliu Suhonen (Emppu). Niekde som čítala, že si ju vybral len na základe fotky, ktorú si videl na internete. Je to pravda alebo to bolo inak? A ak to bolo tak, ako si mohol vedieť, že sa bude k vám hodiť?
Emppu poznáme od 90. rokov, keď hrala v jednej populárnej fínskej kapele. Odvtedy si budovala kariéru v rôznych skupinách. Keď Pauli odišiel, povedal som si – Kašľať to, hneď nájdime niekoho iného! Začal som si googliť fínskych gitaristov a vyskočila mi jej fotka. Potom som ju poslal chalanom s tým, že som im napísal – Je to nová gitaristka The Rasmus? Ona je za posledných niekoľko dekád najlepšia vec, ktorá sa nám mohla stať!
Nemenili sa len logo a členovia, ale napríklad aj tvoj vzhľad. Napriek tomu to, čo zostáva u teba nemenné, sú vranie pierka, ktoré sú tvojou neoddeliteľnou súčasťou. A mňa by zaujímalo, čo ťa priviedlo k tomuto tvojmu typickému štýlu?
Pierka občas sú a občas nie. Inšpiroval som sa vranami ako osudovým znamením zla, ktoré sú zároveň jednými z najinteligentnejších bytostí, aké existujú. Pre mňa reprezentujú slobodu a útek.
Dosť bolo toho o zmenách, posuňme sa ďalej. Zase je tá časť roka, kedy prebieha Eurovízia. Vy ste sa jej za Fínsko zúčastnili dvakrát s pesničkami Jezebel a Rise. Viem, že tento rok nesúťažíte, ale plánujete sa jej ešte niekedy zúčastniť?
Pre nás už žiadna Eurovízia. Bolo to zábavné dobrodružstvo a výzva, ale je jasné, že už je to dávna minulosť. Pred štyrmi rokmi nám to pomohlo dobre naštartovať novú zostavu, avšak budúcnosť už vyzerá úplne inak.
Obe tieto skladby ste urobili v spolupráci s legendárnym Desmondom Childom. Ako si sa dostal k spolupráci s ním?
Desmond Child sa zjavil niekedy v roku 2007, keď ma zrazu kontaktoval a chcel s nami spolupracovať. Je to žijúca legenda a môj obľúbený textár, hrdina. V podstate od neho vzišla každá jedna pesnička, ktorá sa mi páčila, keď som bol niekde vo veku 7 až 13 rokov. Neskôr sa stal mojím priateľom a mentorom. Som šťastný, že som ho stretol.
Keď už sme pri pesničkách, ktorú skladbu od The Rasmus máš najradšej a ktorú, naopak, veľmi nemusíš? Alebo ktorú najradšej spievaš/hráš na koncertoch a ktorú nie?
Naživo mám rád Immortal a Funeral song. A nemám rád, hmm… Asi Carousel.
Pred nejakým časom si začal aj sólo projekt, kde si použil skladby, ktoré sa ti nehodili do konceptu The Rasmus. V roku 2011 si vydal jeden album New World a odvtedy aj pár ďalších singlov. Plánuješ sa k tomuto experimentu vrátiť?
Nie. Teraz sa na 100% sústreďujem na kapelu a na nič iné ani nemám čas. Už máme dosť dobre rozbehnuté práce na novom albume a sme pripravení ísť na viaceré nové turné. Máme pred sebou rušné časy!
Ako kapela ste mali aj projekt s ešte niekoľkými ďalšími fínskymi skupinami, čo začalo ako bratstvo menom Dynasty a neskôr sa rozvinulo do nahrávacej spoločnosti. Ako to ide ďalej? Existuje to ešte? A viem, že to bolo dávna história, ale zaujíma aj to, odkiaľ vzišiel nápad na to a ako to celé začalo.
Pred pár rokmi som trávil viac času vo Fínsku a spolupracovali sme s ďalšími hudobníkmi a kapelami. Mali sme ,,kapelovú rodinu“ zloženú z troch skupín, kde sme si vzájomne pomáhali s produkciou a s písaním pesničiek. Volali sme to Dynasty a všetci sme si toto slovo dali vytetovať. To boli zábavné časy.
Poďme teraz od hudby na chvíľu k niečomu inému. Niekde som čítala, že ťa zaujíma architektúra. Hudba prakticky tvorí celý tvoj život, ale nerozmýšľal si niekedy nad tým, že keby si niekedy musel zmeniť smer kariéry, tak by si sa stal architektom? Je pravda, že si si nadizajnoval aj svoj dom?
V architektúre som samouk a nadizajnoval a postavil som už zatiaľ zhruba desať domov. Je fajn mať ešte aj inú vášeň okrem hudby. Keď mi pri jednej začne dochádzať kreativita, prosto sa presuniem k druhej. Stále musím niečo robiť.
Predstav si, že si zase dieťa, čo stojí pred možnosťou zvoliť si cestu, ktorou sa v živote vydať – či bude hudobník alebo architekt. Čo si vyberieš a prečo? Bola by tvoja voľba stále rovnaká?
Niet pochýb o tom, ktoré z týchto povolaní je viac cool. Byť rockovou hviezdou je prosto skvelé!
Čoskoro sa v rámci turné zastavíte aj na Slovensku. Nebude to vaša prvá návšteva u nás a preto by ma zaujímalo, či máš na nás nejaké špeciálne spomienky.
Slováci mi pripomínajú Fínov a vždy bolo pre mňa ľahké a prirodzené s vami vychádzať. Máme u vás veľa verných fanúšikov a koncerty sú skvelé. Neviem sa dočkať, kedy zase prídeme k vám!
