Keď je niečo dobré, netreba to meniť. Jedinou zmenou by malo potom byť azda iba zdokonaľovanie vydareného základu. Chvalabohu, mnohé kapely to tak vnímajú aj vo svojej tvorbe. Okrem iných napríklad PSEUDOSAPIENS z Revúcej, ktorí svojím druhým počinom Tlenie príjemne nadviazali na debut Godfail. Nenechajte sa zmiasť názvom prvého albumu. Nový album, rovnako ako debut, obsahuje texty v slovenčine a kapela si aj po hudobnej stránke zachovala na novinke melodický groovy základ skladieb.
Album otvára valivý thrashový riff skladby Pseudológia. Keď však nastúpia ťažké kilá ozdobené melodickými gitarovými vyhrávkami a doplnené o nahallovaný spev, trochu mi táto skladba evokovala tvorbu In Flames. Bolo to ale prvý aj posledný raz pri ich počúvaní.
K surovým riffom sa kapela vrátila ešte v Prekliata rasa, Z klietky do hrobu, Hej otče či Komín (táto pieseň navyše pôsobí najponurejšie z celého albumu). Častejšie však páni stavajú na pútavých harmóniách, gitarových vyhrávkach a celkovej energii skladieb. Plameňomet je dokonalým príkladom toho, ako Pseudosapiens striedajú miernejšie a energické časti a pritom zachovávajú v celej skladbe nemenne hutný zvuk a silnú atmosféru. Dalo by sa to tvrdiť aj o skladbe Spojení ohňom, ale tu je kontrast rockovej balady postupne sa meniacej na deathmetalové besnenie predsa len o čosi menej uhladený.
Určite treba vyzdvihnúť aj prácu speváka. Po melodickej stránke ma dostali predovšetkým hymnické refrény skladieb Leštrukcia a Hej otče a po technickej stránke vždy ocením, keď v screamovanom prejave rozumieť vokalistovi každé jedno slovo. V piesni Z klietky do hrobu sa môžete presvedčiť, že v tomto prípade tak tomu skutočne je. Je to výhoda hlavne v prípade, že má kapela v talóne kvalitné texty.
U Pseudosapiens je to zmes kvality a hlbších myšlienok (Z klietky do hrobu), protestsongov, ktoré si nekladú pred ústa servítku (Prekliata rasa) a aj poriadnej recesie (Vegan kanibal, Nekonečník). Jediné, čo mi vadí pri slovenských textoch, je dlhé ťahanie krátkych slabík. Deje sa to hlavne pri melodickom speve v piesni Leštrukcia, čoho následkom vznikajú slová ako „fárbia“ či „stróm“. Kapela mi to však v tejto piesni veľmi rýchlo vynahradila skutočne vydareným gitarovým sólom.
Novinka Tlenie z dielne kapely Pseudosapiens spĺňa presne to, čo som naznačil. Páni si zachovali svoj dobrý základ z albumu Godfail a vyšperkovali ho k dokonalosti. Na doske Tlenie ukázali svoju inštrumentálnu a aranžérsku zdatnosť a v textoch dokázali, že sa vedia baviť rovnako dobre ako poukázať na aktuálne témy či ponúknuť verše hodné zamyslenia. Nikdy som si to neuvedomil tak, ako práve pri tejto kapele, ale je to (minimálne pre tento hudobný žáner) asi najlepšia možná kombinácia. Hlavne keď páni bezchybne trafili pomer.
HODNOTENIE
