Takí mladí a už si odfajkli aj svoj veľký comeback. Presne to som si povedal, keď sa na scénu po piatich rokoch vrátila slovenská thrashová kapela ACID FORCE. Kvarteto mladých muzikantov so základňou v Banskej Bystrici nechcelo nechať nič na náhodu a vrátili sa skutočne vo veľkom štýle. Svoj druhý dlhohrajúci album World Targets In Megadeaths vydali u Jawbreaker Records na kazete, platni aj v CD formáte. Veľkú radosť mi urobil aj fakt, že graficky zostali verní kreslenému štýlu a svoje miesto si na ňom opäť našiel aj ich Skating Man.
Z ôsmich kúskov na albume si ku mne najrýchlejšie našli cestu Fast Friday, Rebirth Of The Sun (asi to zapríčinil ich mierne venomovský vibe) a thrashový štandard v podobe titulnej World Targets In Megadeaths. Príjemným osviežením je aj Lightning Cops, ktorá sa nesie v podstatne veselšom tóne ako zvyšok albumu, ale do jeho celkovej štruktúry mi úplne nezapadla a trochu narušila celkovú kompaktnosť nahrávky. Podobný pocit som mal ešte pri Beyond The Concrete Fields. Metallicovské gitarové tandemy určite na takomto albume neurazia a aj sóla sú vydarené, ale rozlievajúce sa sláky v pozadí tejto inštrumentálke viac vzali ako pridali.
Najväčším plusom tejto nahrávky je bez pochýb spevák. Andrej Petro je presne ten typ thrashového speváka, ktorého poslucháč thrash metalu chce. Mám rád tú naliehavosť v jeho prejave, keď si ide vykričať dušu. Niekedy mám z kompozičného hľadiska pocit, akoby spevák existoval v úplne inom vesmíre ako zvyšok kapely, ale dokopy im to nejakým prazvláštnym spôsobom dokonale fungovalo. Najlepším príkladom je asi refrén v Preachers Of Mayhem.
Musím uznať, že napriek kvalite Towards The Nuclear Load a Atrocity For The Lust je World Targets In Megadeaths podstatne ďalej. Aj po inštrumentálnej stránke (Juraj bol ako basová posila skvelou voľbou) aj po speváckej (po vypočutí tohto titulu je pre mňa až nepochopiteľné, prečo Andrej nebol hlavným hlasom kapely od samého začiatku). V každom prípade ale ešte cítim mnoho priestoru na zlepšenie. V určitých momentoch sa neviem zbaviť pocitu, akoby kapela ešte stále hľadala svoju komfortnú zónu a svoj zvuk. Mieria ale určite správne. Ostáva veriť, že ďalšiemu albumu nebude predchádzať hiatus a kapela dovtedy opäť o čosi narastie.
HODNOTENIE
