Prospelo by Enemy vykuknúť z komfortnej zóny? (recenzia)

Zdieľať

Keď sa k človeku dostane album domácej kapely, o ktorej ešte nepočul, niekedy je fajn, ak si o nej niečo zistí ešte pred samotným počúvaním muziky. Inak tomu nebolo ani v prípade piešťanských ENEMY, ktorých novinka Fear nám nedávno pristála v redakcii.

Na svoje veľké prekvapenie som zistil, že svoj prvý album Everywhere kapela vypustila v digitálnej forme do sveta už v roku 1997. Veľkou záhadou ostávalo, prečo s ďalším počinom čakali vyše dvadsať rokov. Nakoniec som sa dopátral k okrajovým zmienkam o dlhohrajúcom počine Life Is A Dream, vydanému v roku 2004.

Fyzickou existenciou tretej nahrávky v podobe EP Fear si už ale môžeme byť úplne istí. Tento minialbum vyšiel v roku 2019 aj na CD nosičoch a obsahuje šesť skladieb s celkovou minutážou dvadsaťtri minút. A ako teda znie heavy metal v podaní Enemy?

V prvom rade treba vypichnúť skvelého speváka. Farba jeho hlasu v kombinácií s driveom v hlase sa príjemne zarezáva do uší a dokresľuje zvuk kapely, ktorá vo svojej tvorbe stavia predovšetkým na rytmických gitarových riffoch. Všetko toto robí kapelu dokonalým adeptom na rozpútanie zábavy v ktoromkoľvek klube. Živo si viem predstaviť headbangujúcich fanúšikov pod pódiom pri energickej a pozitívne znejúcej MadTricks či Fear That Gives Men Wings s maidenovským nádychom.

Hutné riffy znejú aj v melodických skladbách Scared či Alone, ktorú možno označiť, čo sa týka tempa, za najmiernejšiu pasáž albumu. Najpodmanivejší riff som objavil v piesni Great Reward, kde v určitých pasážach krásne vylieza na povrch aj basová gitara. Na druhej strane je melodická linka spevu v refrénoch v tejto skladbe najnudnejšia.

Enemy musia naživo v kluboch svojou muzikou dvíhať ľudí zo stoličiek. Ich gitarová muzika je veľmi energická a ľahko lezie do uší. Ale EP Fear nie je nič pre náročnejších poslucháčov. Napriek tomu, že celá nahrávka trvá len niečo cez dvadsať minúť, pôsobí na mňa trochu monotónne. V strehu ma držal predovšetkým spevákov hlas a niektoré texty.

Verím, že s ďalším albumom na seba Enemy nenechajú čakať tak dlho. Taktiež dúfam, že páni vystúpia zo svojej komfortnej zóny aspoň špičkou nosa a skúsia so svojimi gitarami máličko zaexperimentovať. Ich muzike to určite neuberie na hutnosti a energickosti a zároveň  ju to nepochybne spestrí.

HODNOTENIE

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←