Na začiatku júna vydala svoj tretí štúdiový album aj jedna z popredných slovenských post-blackmetalových formácií AUTUMN NOSTALGIE. Metanoia prináša osem skladieb vrátane intra a interlúdia a jej stopáž sa pohybuje mierne nad štyridsiatimi minútami. Hneď na začiatku môžem konštatovať, že je to album kompaktný, atmosférický a poriadne premyslený.
Post-black je zvláštny žáner. Pri jeho počúvaní sa človek dokáže úplne uvoľniť, ponoriť sa do vlastných myšlienok a občas sa len tak neprítomne usmievať do prázdna. No tie isté skladby naživo dokážu vyvolať presný opak. Čistú, nekontrolovanú energiu, pri ktorej sa dá vybesniť do sýtosti. Autumn Nostalgie túto dvojtvárnosť ovládajú dokonale. Široká, až hypnotická melodika post-metalových gitár dokáže poslucháča úplne pohltiť a stredné tempo, ktoré kapela drží počas väčšiny albumu, mi sedí viac než dobre. Nikdy som nebol náruživým fanúšikom blastbeatov tiahnucich sa celou skladbou, ale keď sú použité striedmo a v správnej chvíli ako v titulnej Metanoia, fungujú ako parádne korenie.
Kapela si zároveň zachovala všetko, čo sme si na ich predchádzajúcich nahrávkach obľúbili. Bohaté kontrasty, jemné aj ostré melodické línie, cit pre náladu, gradáciu a ten zvláštny, takmer paradoxný druh temnoty, ktorá akoby svietila vlastným svetlom. Oxymoron, ktorý presne vystihuje charakter albumu Metanoia do posledného tónu. Autumn Nostalgie opäť ukazujú, že patria medzi kapely, ktoré nepotrebujú revolúciu, aby rástli. Stačí im svoj svet hlbokých emócií, v ktorom je Metanoia ďalšou podarenou kapitolou.
HODNOTENIE
