Koncom novembra martinská pagan/blackmetalová stálica RAMCHAT vydala svoj piaty štúdiový album Rmut. O tom, že sa páni tešia na domácej pôde veľkej obľube, svedčí aj krst tohto ich najnovšieho albumového potomka, pretože RC Mlyn vo Vrútkach už dávno nepraskal vo švíkoch tak ako práve pri tohtoročnom KrutoFeste.
Hneď v úvodnej piesni Ťarcha ponúkne Ramchat to, čo definuje vlastne celý album. Rmut prechádza do hnevu, odporu a vzdoru. A to po hudobnej aj textovej stránke.
Veľmi ma ale teší, že sa na albume opäť objavujú klasické ramchatovské riffy so svojím priamočiarym surovým rukopisom. Mal som dokonca akýsi hrejivý pocit návratu k EP-čkám Bes a Karpaty. Tento dojem ešte posilňuje hovorené slovo, ktoré otvára skladbu Zapozeral sa do mňa mráz. Prvok „rozprávača“ hudbe Ramchatu (ale aj Lunatic Gods) vždy dodával osobité čaro.
A možno je to len pocit, ale folklórna línia kapely akoby sa tentoraz pretláčala na povrch ešte zreteľnejšie. Najvýraznejšie to badať v piesni Otčina, kde tradičné motívy spolu s melodickým ženským vokálom pôsobia prirodzenejšie a odvážnejšie než v iných skladbách, vrátane tých starších. Melodický spev sa tentoraz na albume asi tiež objavuje o čosi častejšie. Hneď ma upútal v skladbe s krásnym ľubozvučným názvom Zlokotné husté lesy.
Album Rmut je opäť preplnený odkazmi na naše hudobné dedičstvo, pevne zakorenený v pôde archaizmov a slovanských bohov. Ramchat to však tradične korenia tvrdým zvukom a nekompromisnými textami, v ktorých rezonuje aj hnev nad dnešnou spoločnosťou, jej slabosťami, pretvárkou a bezradnosťou.
HODNOTENIE
