Prebudí Krmelec v metalistoch lásku k dychovke? (recenzia)

Zdieľať

Veľmi podivné zoskupenie KRMELEC vzniklo na troskách pražskej aggrometalovej formácie Masturbace. Duo Mára a Ágos sa rozhodli ďalej tvoriť a aby bolo toto šialenstvo dokonalé, rozhodli sa svoj metalový projekt okoreniť dychovkou. Veľmi presne som si nevedel predstaviť, ako táto kombinácia bude znieť, a preto som sa rozhodol hudbe kapely Krmelec pozrieť na zúbok bližšie.

Prvým, čo udrie do oka, je, ako páni názvom albumu Tak trochu jiná honitba veľmi poeticky prepojili starú éru s novou. Druhým úžasným faktom bola cesta albumu ku mne. Fyzickú verziu albumu vydal Pařát 22. februára 2020. Koncom tohto roka ma zvedavosť po dychovkovom metale postrčila požiadať kapelu o album na recenziu a tá ochotne súhlasila. Mesiace plynuli a mne, pravdupovediac, Krmelec celkom vyfučal z hlavy. Až kým mi po roku nepristála v schránke správa od tejto kapely s otázkou, či mi ten album vlastne poslali. So smiechom som odpovedal, že nie a okolo Vianoc 2021 sa ku mne napokon Tak trochu jiná honitba dostala. Avšak sviatky pokoja sú zväčša o zhone, CD som kamsi založil a opäť zabudol na jeho existenciu. Ale aj tento rest ma napokon dohonil. Album Tak trochu jiná honitba bol jednoducho predurčený aj pre moje uši.

Album obsahuje jedenásť skladieb. Hneď prvá Z lesů, vod a bažin otvára album majestátnym organovým introm, ktoré pretína vydarený riff pekne zasadený do rytmu piesne. Nie celkom čistý vokál je celkom dobre zrozumiteľný. To platí nielen v prvej skladbe, ale počas celého albumu, čo je dobre. Nepočuť tie textárske skvosty by bola obrovská škoda. Taká Makrobiochytropíča, Hlíst Song či Jano Ovcopich (mám pocit, že melodicky spievané refrény sú dokonca v slovenčine) ozaj stoja za hlbšiu analýzu. Ale predsa len sa zamerajme radšej na muziku.

Veľkým prekvapením bola pre mňa Horsefucker. Keby chlapci pridali rýchly sekaný klavír, bolo by z toho parádne boogie-woogie. Navyše už v tejto skladbe (je na albume druhá) som si všimol výraznejšiu prítomnosť trubky. Dychovkový metal prejavil svoj potenciál v plnej kráse až v nasledujúcej Prasnice, kde rockový riff vystriedal veľmi melodický part trubky s priam soundtrackovým nádychom. Výborné riffy nájdete aj v Všichni jsme naSrní, Tak rrochu jiná honitba a Jano Ovcopich. Samozrejme aj trubky. Ale ešte väčšia paráda prišla, keď sa ku gitarám a trubkám pridali v Schován v lese – Adiktologická, Hlíst Song a Něco se chystá uvnitř hýždí píšťaly a klávesy. Schován v lese – Adiktologická ma najviac očarila časťami s tlmenou gitarou, Hlíst Song striedaním melodických inštrumentálnych častí s takmer grindovým materiálom a posledná Něco se chystá uvnitř hýždí ponúkla veselý diskofilný klávesový part.

Existujú kapely, ktoré vedia skladať veľmi nápaditú a neopočúvanú muziku. Potom existujú kapely, ktoré vedia nahrať kvalitný materiál po muzikantskej stránke. A napokon existujú kapely, ktoré majú talent na písanie vtipných textov a majú sympaticky recesistický štýl. Krmelec sú zdravým priemerom všetkých troch uvedených množín. Som naozaj veľmi rád, že si ich debut Tak trochu jiná honitba predral cestu k mojim ušiam.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←