Nesklamali Postcards From Arkham ani so svojím piatym albumom? (recenzia)

Zdieľať

Post-rock, post-metal. Dlho som očami zakopával o tieto žánre, ale uši ich vždy nejako obišli. Popravde, ani som si nevedel predstaviť, čo si mám pod takýmto pomenovaním predstaviť. Až sa raz ku mne dostal album ÆØN5 od českej kapely POSTCARDS FROM ARKHAM. Poznáte ten pocit, keď sa niečomu vyhýbate, až kým si vás to nájde samé a úplne vás to pohltí? Tak presne toto je ten prípad. Keď jej 7. decembra 2019 vyšiel piaty štúdiový počin Øakvyl, nevedel som sa dočkať, kedy sa ponorím do desiatky nových piesní. A Postcards From Arkham ma ani tento raz nesklamali.

K prvým dvom piesňam si kapela prizvala posily v podobe ambientfolkovej kapely Jeden Kmen z Brna. Ich prítomnosť do hovoreného Prologue s ponurou atmosférou aj do Yidhra vniesla nádych folkovej tradičnosti a priamočiarosti, dokonale sa snúbiacej s očarujúcou temnotou prezentovanou hlavne cez vokály, zúfalý krik a ženský šepot a ešte dokonalejšie kontrastujúcej s nadčasovou elektronikou a melodickými gitarami. Tu ale čaro albumu Øakvyl ani zďaleka nekončí.

Táto doska je jazda, na akú nezabudnete. Klavír so zdanlivo nezapadajúcim delayom, príjemne melodické gitary, bláznivé bicie a krik ako čerešnička na torte. To je opis až schizofrenicky pôsobiacej Mutual Distortion. Vo všetkých skladbách sa neustále niečo deje. Niekedy čakáte, či príde vokál alebo bude skladba inštrumentálna.

A až do konca si tým vlastne nie ste istý, pretože aj inštrumentálne piesne na tomto albume sú krásne aranžérsky vystavané a prechody medzi jednotlivými diametrálne odlišnými pasážami sú vyšperkované do posledného detailu. Nenájdete tu ani jeden nezmyselný a náhly zásek. Presvedčte sa v Against Binding Gravity či Erich Zann Syndrome, kde po chvíľkovom uvoľnení z temného napätia nastúpi naliehavý šepot, ktorý vám zvýši tep.

Kapela vo svojich skladbách dokáže až čarovne vystihnúť ten správny pomer všetkých komponentov. Všimnite si to napríklad v Ten Steps Forward And Eleven Reasons To Go Backalebo Spiritual Transcendence, ktorá začína ako príjemná rádiovka s priamočiarymi bicími, gitarami a klavírom. Do navodenej atmosféry je následne zasadený growl a rôzne ďalšie elementy ako šepot či elektronické efekty, ktoré človeku rozdriapu vnútornú vyrovnanosť na kusy.

Violet Suicide. Čo si predstavíte, keď vidíte toto slovné spojenie? Možno čakáte hocičo, no určite nie najpokojnejších a najuvoľnenejších 44 sekúnd z celého albumu. Z tohto intermezza sála priam nebeský pokoj. Ale keď si to celé uvedomíte, je to asi ešte viac vnútorne znepokojujúce.

Mnohé z desiatky skladieb na albume majú široký zvuk a nenapodobiteľnú atmosféru. Viete si pri nich predstaviť rýchlu letnú jazdu autom po diaľnici. Zimné prechádzky po zasnežených lesoch. Meditáciu. Svoj vlastný pokoj, samotu a ticho, ale aj bujarú zábavu s priateľmi. Øakvyl je psychedelický pretlak hudobných emócií, pri ktorých odovzdane zavriete oči a necháte sa unášať. Nevnímate nič, iba muziku a vaše predstavy už plynú samé. Pri tejto prechádzke neurobíte jediný krok, ale na konci vás určite rozbolia nohy.

HODNOTENIE

Jeden komentár

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←