Murder Inc. stavili na skladanie podľa jedného kľúča. Oplatilo sa? (recenzia)

Zdieľať

Schyľuje sa k zaujímavému počinu. České thrashmetalové zoskupenia MURDER INC. a KAAR spoločne združené značkou Support Underground vydajú spoločný split. Kým sa tak ale stane a užijeme si nejaké tie novinky z oboch dielní, skráťme si čakanie aspoň tým, že si pripomenieme poslednú dosku Murder Inc.

Už si môžeme byť istí, že Umlčen navěky bol len názov albumu a kapela sa ešte o slovo s nejakými tými novými skladbami prihlási. Koľko ich bude na spomínanom splite ešte nevieme, ale na ich dlhohrajúcom diele to bola rovná desiatka. Niekto by mohol oponovať, že 42-06-10… je len intro, ale ja to tak nevidím. Túto skladbu vnímam ako plnohodnotnú súčasť albumu (čo sa o niektorých intrách, bohužiaľ, vôbec nedá tvrdiť) a ako inštrumentálku s množstvom pútavých riffov a hudobných zvratov. Naproti tomu P.P.S. je pre mňa trochu zbytočnou vsuvkou medzi skladbami, ktorá nepriniesla na tento album nič prevratné.

Rytmické zmeny a hudobné zvraty sú presne tým, čím je charakteristický celý album. IV. druh, Arcifuck sú dokonalými príkladmi hry s rytmom. Rozsudek padl so svojím kvílivým sólom, Umlčen navěky či Podříznout a zakopat zas reprezentujú skupinu skladieb s častými zmenami hudobného materiálu. No i napriek tomu všetkých päť spomenutých skladieb pôsobí trochu monotónne. Možno aj preto, že sú komponované podľa veľmi podobného kľúča s takmer totožnými aranžmánmi. Našťastie, ostali nám ešte tri ďalšie.

Najpútavejší riff a veľmi melodická gitara znejú v Na kusy roztrhán. Navyše je táto skladba o poznanie jednoliatejšia než ostatné. Život jde dál ma zas očaril rytmickým riffom, nesúcim sa celou skladbou. Napriek tomu, že je pieseň v trochu miernejšom tempe, dodáva jej práve tento riff obrovskú energiu. Navyše v nej nájdete bezkonkurenčne najlepšie gitarové sólo z celej dosky.

Najviac nádejí som ale vkladal do kúsku Smrtihlav. Farebne vábna gitara s čistým zvukom, rozlievajúca sa obrovským priestorom. Jej tóny začnú postupne chytať tvrdšie gitarové zvuky a naháňať rytmické zmeny. Obrovská gradácia. Napätie, aké som doteraz necítil ani v jednej skladbe na tomto albume. Kapela mala skutočne našliapnuté na skvelú vec, ale postupne skĺzla do stereotypu a pieseň, bohužiaľ, dokončila podľa osvojeného kľúča.

Pokiaľ budete skladby počúvať jednotlivo, určite vás oslovia a užijete si ich obrovskú energiu a surovosť predávanú poslucháčovi hlavne prostredníctvom vokálov. Ale keď si párkrát vypočujete album ako celok, môže vás po čase začať trochu nudiť. Môže, nemusí… Skúste.

HODNOTENIE

Komentujte

PÁČIL SA TI ČLÁNOK?

Podpor nás na Patreone, aby sme ti mohli prinášať stále viac kvalitného čítania.
A dostaneš za to aj odmenu!

→Klikni sem←