Schyľuje sa k zaujímavému počinu. České thrashmetalové zoskupenia MURDER INC. a KAAR spoločne združené značkou Support Underground vydajú spoločný split. Kým sa tak ale stane a užijeme si nejaké tie novinky z oboch dielní, skráťme si čakanie aspoň tým, že si pripomenieme poslednú dosku Murder Inc.
Už si môžeme byť istí, že Umlčen navěky bol len názov albumu a kapela sa ešte o slovo s nejakými tými novými skladbami prihlási. Koľko ich bude na spomínanom splite ešte nevieme, ale na ich dlhohrajúcom diele to bola rovná desiatka. Niekto by mohol oponovať, že 42-06-10… je len intro, ale ja to tak nevidím. Túto skladbu vnímam ako plnohodnotnú súčasť albumu (čo sa o niektorých intrách, bohužiaľ, vôbec nedá tvrdiť) a ako inštrumentálku s množstvom pútavých riffov a hudobných zvratov. Naproti tomu P.P.S. je pre mňa trochu zbytočnou vsuvkou medzi skladbami, ktorá nepriniesla na tento album nič prevratné.
Rytmické zmeny a hudobné zvraty sú presne tým, čím je charakteristický celý album. IV. druh, Arcifuck sú dokonalými príkladmi hry s rytmom. Rozsudek padl so svojím kvílivým sólom, Umlčen navěky či Podříznout a zakopat zas reprezentujú skupinu skladieb s častými zmenami hudobného materiálu. No i napriek tomu všetkých päť spomenutých skladieb pôsobí trochu monotónne. Možno aj preto, že sú komponované podľa veľmi podobného kľúča s takmer totožnými aranžmánmi. Našťastie, ostali nám ešte tri ďalšie.
Najpútavejší riff a veľmi melodická gitara znejú v Na kusy roztrhán. Navyše je táto skladba o poznanie jednoliatejšia než ostatné. Život jde dál ma zas očaril rytmickým riffom, nesúcim sa celou skladbou. Napriek tomu, že je pieseň v trochu miernejšom tempe, dodáva jej práve tento riff obrovskú energiu. Navyše v nej nájdete bezkonkurenčne najlepšie gitarové sólo z celej dosky.
Najviac nádejí som ale vkladal do kúsku Smrtihlav. Farebne vábna gitara s čistým zvukom, rozlievajúca sa obrovským priestorom. Jej tóny začnú postupne chytať tvrdšie gitarové zvuky a naháňať rytmické zmeny. Obrovská gradácia. Napätie, aké som doteraz necítil ani v jednej skladbe na tomto albume. Kapela mala skutočne našliapnuté na skvelú vec, ale postupne skĺzla do stereotypu a pieseň, bohužiaľ, dokončila podľa osvojeného kľúča.
Pokiaľ budete skladby počúvať jednotlivo, určite vás oslovia a užijete si ich obrovskú energiu a surovosť predávanú poslucháčovi hlavne prostredníctvom vokálov. Ale keď si párkrát vypočujete album ako celok, môže vás po čase začať trochu nudiť. Môže, nemusí… Skúste.
HODNOTENIE
