Nie, nikto nechce prepisovať históriu. To sa len košický klub Collosseum vo štvrtok 3. apríla otriasal pod náporom riffov aténskych ROTTING CHRIST. Poďme na to ale poporiadku. Klub sa pre verejnosť otváral o 18:30, ale už predtým to v ňom poriadne žilo. Pódium patrilo headlinerom večera už od pol tretej, kedy na ňom začali vyrastať hradby Themisovych bicích a gitarové aparáty sa týčili do výšky ako antické stĺpy.
Všetko prebiehalo v pokojnej a uvoľnenej atmosfére, nikto sa nikam neponáhľal a bratia Tolisovci priniesli už svojou prítomnosťou do metropoly východu závan stredomorskej bezstarostnosti. Všetko sa stihlo s úsmevmi na tvárach a onedlho po tom, čo kapely zmizli za dverami svojich šatní, sa klub začal pomaličky napĺňať.
Azda na sekundu presne podľa rozpisu, o 19:15 ako prvá spustila svoje post-blackmetalové šialenstvo bratislavská BESNA. Zahalení v tvrdých riffoch, melancholických melódiách a hustom dyme priniesli títo páni aj do Košíc to krásne posolstvo o ľudskosti a nádeji, ktoré sa rinie z ich najnovšej nahrávky. Chalani sa sústredili, pochopiteľne, hlavne na nový album. Medzi inými zazneli naživo Hranice či Paracelsus, ale nezabudlo sa ani na nemenej vydarený dlhohrajúci debut Zverstvá, z ktorého zaznela napríklad pieseň Revúca.
V trištvrtehodinovom vystúpení tejto súčasnej špičky žánru sa snúbila energia, výborné muzikantské výkony a silné odkazy. Vyzdvihnúť musím hlavne bubeníka kapely Antona. V prvom rade som mal miestami pocit, že tie bicie ani nebolo treba ozvučovať. Treba povedať, že silné a presné údery plné rytmických zmien a prechodov naživo pútali pozornosť oveľa viac než na nahrávkach.
Po polhodinovej prestávke prišli o 20:30 na rad hviezdy večera ROTTING CHRIST. Keďže v klube neboli postavené žiadne zábrany, prvé rady sa opierali priamo o hranu pódia. Aj to som vnímal ako prejav povestnej gréckej pohostinnosti. Sakis využil každú možnú chvíľu na to, aby sa naklonil priamo k svojim fanúšikom, podal im ruku a vo výnimočných prípadoch dokonca vtlačil do dlane trsátko. Každý, kto už v Collosseu bol, určite vie, v akej výške je pódium postavené. Dívať sa z prvých radov hore na sólujúceho Kostisa Foukarakisa či skláňajúceho sa Sakisa Tolisa bolo naozaj ako mať Olymp na dosah ruky.
Kapela svoj najnovší štúdiový počin Pro Xristou podporila len singlovkou Like Father, Like Son a aj to je asi dôkaz toho, aký pestrý bol ich hodinu a pol trvajúci set. V programe nechýbali blackmetalové vypaľovačky, heavymetalovejšie ladené skladby v strednom tempe ani atmosférickejšie kúsky s ikonickými gitarovými melódiami. Zazneli napríklad Fire God And Fear, The Raven, The Sign Of Evil Existence, Non Serviam, Kata Ton Daimona Eaytoy, X ξ ς, Grandis Spiritus Diavolos či Elthe Kyrie.
V košickom Collosseu vo štvrtok večer vládla skutočne silná atmosféra, jednota a akýsi rodinný duch. Sakis aj napriek dosiahnutým úspechom hovorí o svojej kapele stále ako o undergroundovej a v mnohých ohľadoch toto tvrdenie naživo potvrdzuje. Navyše v mene celej kapely poďakoval za ten relatívne krátky čas slovenským fanúšikom nespočetne mnoho ráz a odkázal im, aby toho metalového ducha v sebe živili naďalej. Energia, ktorú spolu so svojimi kolegami vysielal k ľuďom, sa mu stonásobne vracala v potlesku, speve, skandovaní mena kapely a iných prejavoch náklonnosti nadmieru spokojného publika. Poviem vám, že vysmiatejších a spokojnejších blackmetalistov, ako sú títo grécki, ste pravdepodobne ešte nevideli.
