Dostanú sa Trny & Žiletky pod kožu? (recenzia)

Zdieľať

České metalové zoskupenie TRNY & ŽILETKY vzniklo v roku 2016. Už po roku fungovania toto trio vydalo svoj eponymný debut u Redblack. Pod rovnakým štítkom kapela vydala v apríli tohto roku aj druhý štúdiový počin s názvom Podměstí. Podľa jeho tvorcov toto dielo „nie je milé, prívetivé, roztomilé, vtieravé ani ľahko stráviteľné. Je to hlučné, temné, hrdzavé, emočne náročné a zlosnubné dielo.“

Nebudeme si klamať. Páni splnili do bodky všetko, čo o albume povedali. Tajomná ponurá atmosféra spája celé toto dielo do jedného znepokojivého uceleného opusu. Presvedčia vás o tom už prvé sekundy titulnej Podměstí. Predovšetkým klavír zahalený do ambientných zvukov (ktorých si ale ešte oveľa viac užijete v záverečnej Daleko do nebe to máš) a neskôr aj zvláštne zastretý recitovaný vokál, ktorý v nasledujúcej V oku sopky naberie na intenzite naliehavou intonáciou a zúfalým kričaním. Tlak na hrudi tu spôsobia rýchle bicie kontrujúce pomalému gitarovému riffu s početnými disharmonickými vybočeniami z tóniny.

Vo viacerých pasážach rôznych skladieb pocit úzkosti podčiarkuje mierne tempo. Sú to špinavo znejúce a tvrdé Černé perutě s vydareným gitarovým rozkladom a náznakom melodického spevu v refrénoch a tiež Rulík zlomocný, kde sa mihne zopár harmonickejších častí a zaujímavý vokál.

Najviac náznakov uvoľnenej a čistej harmónie nájdete v piesni Kamenná ústa, kde sa striedajú rýchlejšie a pomalšie časti podobne ako v skladbe Hlubina. V jej miernejších pasážach vás očarí sólová gitara. No i tak skladba pôsobí poriadne depresívne. To isté platí aj pre Slepý úhel, ktorá je priam synonymom blackmetalovej surovosti.

Vyzdvihnúť musím ešte gitarové sólo a pútavé rytmické časti v Spálíme všechny lži, ale predovšetkým pieseň Obr, který chtěl spolknout slunce. Tá ma zo všetkých skladieb z albumu oslovila najviac. Nájdete v nej všetko. Hovorené slovo, melodický spev aj krik. Napätú atmosféru aj občasné chvíle uvoľnenia. Ňou si ma kapela skutočne získala.

Pokiaľ nie ste fanúšikmi depresívnych skladieb, tento album vám neodporúčam. Toto nie sú pesničky, ktoré si pustíte, keď máte depresiu. Toto sú diela, ktoré vám depresiu privodia aj v najkrajší a najšťastnejší deň vášho života. Napätie, úzkosť, znepokojenie. To sú pocity, ktoré sa vám dostanú pri počúvaní albumu Podměstí pod kožu. A keďže presne toto chcela kapela dosiahnuť, musím zložiť klobúk pred ich majstrovstvom.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←