Čo nám najviac chýba, keď nemôžeme ísť na koncerty

Zdieľať

„V dávnych časoch sme mali niečo, čo sa volalo koncerty a festivaly, kde sme počúvali hudbu naživo,“ hovorí otec synovi na obrázku, ktorý sme nedávno zverejnili na našich sociálnych sieťach. „Ivan, prešiel len mesiac,“ reaguje na to jeho manželka. Skutočne na koncerty nechodíme „len“ niekoľko týždňov, no mnohým sa to zdá ako večnosť. Chodenie na koncerty je ako silná droga, ktorá vyvoláva tie najsladšie pocity. Tak si s malou slzičkou v oku pripomeňme, čo na tých koncertoch tak zbožňujeme.

Ohlásenie koncertu

Zobudíte sa, otvoríte internety a tam na vás skočí tá najlepšia správa. Vaša obľúbená kapela ide na európske turné a v rámci neho má v pláne navštíviť aj Slovensko či Česko. Hneď vás zaplaví vlna radosti a niekde v kútiku duše aj trochu strach o váš bankový účet. Ale čo tam po ňom! Hneď si dátum koncertu aj dátum začiatku predpredaja vstupeniek zaznačíte do kalendára, do diára, do hlavy. A potom už len celý deň sledujete, ako s touto radostnou novinou prichádzajú médiá, všetci to zdieľajú, ihneď vyťahujete CD, platne, playlisty a navnaďujete sa na koncert. No a čo, že aj niekoľko mesiacov dopredu.

Lístok je doma

Ten elektrizujúci pocit. Platba odišla, najbližších pár týždňov si kúpite o pár pív menej. Ale je doma. Vstupenka. Usmievate sa ako mesiačik na hnoji, keď ju odkladáte na čestné miesto na chladničke, nástenke, na poličke. A začínate odpočítavať dni do toho osudného.

Prípravy v plnom prúde

Do koncertu ostáva už len niekoľko dní, takže je potrebné vyriešiť logistické problémy. Ako tam pôjdem? S kým všetkým? Je tam parkovisko? Budeme tam aj spať? Ako pôjdeme domov? Kde vlastne tá hala je? Podrobné študovanie mapy… A čo si oblečiem? Ak nemáte vhodné tričko zodpovedajúce kapele, odskočíte hneď popozerať niečo v Metalshope alebo v iných internetových obchodoch. Ešte si trochu popočúvate predkapely a deň D môže prísť.

Príchod na miesto činu

Ak cestujete vlakom alebo autobusom, už tam môžete stretnúť ďalších nadšencov, ktorí majú rovnaký cieľ cesty. Neraz takto vzniknú veľké partie, ktoré si potom koncert užijú spolu. Ak nestretnete nikoho cestou, určite sa tomu nevyhnete každým krokom smerujúcim ku klubu, štadiónu, open air priestranstvu. Vidíte tie zástupy ľudí v čiernych tričkách s logom kapely, s pivami v rukách a cítite radosť, že vás všetkých spája obdiv rovnakej kapely a muziky. Postavíte sa do radu a čakáte na kontrolu, sken lístka a potom rýchly presun na čo najlepšie miesto pred pódiom.

Keď vás predkapela dostane

Stavíme sa, že vám teraz chýbajú aj tie dilemy, či si ísť kúpiť nejaký nápoj, skočiť ešte na WC alebo za žiadnych okolností nepustiť tak urputne vybojované miesto. Najmä pokiaľ ste si ho chytili v prvom rade a nevzdáte sa ho ani keby prišlo zemetrasenie. A viete, že ešte musíte pretrpieť predkapelu, ktorej názov vám veľa nehovorí. No s príchodom muzikantov na pódium sa to „utrpenie“ zrazu zmení najskôr na prekvapenie, úžas a potom na radosť. A to je ten moment, kedy vy nájdete novú hudobnú lásku a kapela nového fanúšika. Síce sa tešíte na headlinera, keď predskokan dohrá, poviete si, že ešte zo dve skladby by boli fajn. A už si robíte plány, ako budete túto kapelu počúvať, keď prídete domov.

Prichádza hviezda večera

Tie minúty, kým technici prehodia všetky káble a naladia nástroje sa zdajú nekonečné. No zrazu hudba v pozadí stíchne, zhasnú svetlá, ozve sa intro, spadne opona…Na pódium vychádzajú vaše idoly. Srdce vám ide vyskočiť z hrude a hlasivky vyletieť z hrdla. Máte zimomriavky, možno slzy v očiach. Na ten pocit, keď prvýkrát naživo zbadáte svoju najobľúbenejšiu kapelu, sa jednoducho nedá zabudnúť a aj roky potom sa pri tej spomienke usmievate. Kapela to rozbalí tak, ako čakáte a ešte lepšie a tie približne dve hodinky ubehnú neskutočne rýchlo. Nemáte pojem o čase, o storočí, o vlastnom mene. Ste tam len pre ten okamih, na ktorý ste čakali roky a treba si ho čo najviac vychutnať, lebo nikdy neviete, kedy a či vôbec sa ešte zopakuje…

Zaspávanie s úsmevom

A je po koncerte. Vo vás sa mieša absolútne šťastie a radosť spolu so smútkom, že je už po všetkom. Poslednýkrát sa pozeráte na kapelu, ako sa klania, rozhadzuje trsátka, paličky, máva, odchádza… A ide sa domov. Vymieňate si dojmy s partiou, s okoloidúcimi. Nasadáte na spoj domov a už tam vás láme únava, tak privriete oči a zaspávate s úsmevom. Alebo šoférujete domov so zasneným pohľadom a doma v posteli ešte chvíľu pozeráte do stropu s myšlienkou, aký perfektný večer máte za sebou.

A na ďalší deň ostáva už len jedna otázka – kedy ideme na ďalší koncert?

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←