Ako chutí Stercore s odstupom času? (recenzia)

Zdieľať

Už sú to tri roky, odkedy STERCORE vydali u Slovak Metal Army svoj vydarený album Eternal Sunlight. Koncom minulého roka sa ale deathcoreistom z Prievidze podarilo tento kúsok predčiť novinkou Indifference, ktorá bola naprieč internetom skloňovaná len v tom najlepšom zmysle slova.

Album vydaný u Gothoom Productions dostal dokonca nomináciu na nahrávku roka v Rádiohlavách, ale v silnej konkurencii ho predbehla novinka od formácie Morna. Od novembra, kedy doska vyšla, prebehlo niečo cez pol roka a keď všetky prvotné emócie opadli, radi by sme sa na toto dielo pozreli pozornejšie aj v našej redakcii.

Keď sa povie deathcore, ihneď si predstavím tvrdé a dravé riffy a surový vokál. Ťažké breaky a hru s rytmom. A, áno, aj o tomto je album Indefference. Dravý úvod Dreams, ťažký riff a náhle (miestami až trochu neobrúsené) zmeny tempa v Delirium, hra s rytmom v Brother či vydarený riff v Thorns. To všetko som od tohto albumu čakal a som rád, že som to tam našiel.

Ale ešte oveľa viac ma potešili veci, ktoré som pri počúvaní našiel napriek tomu, že som ich neočakával. Patria sem napríklad viaceré elektronické prvky a rôzne klávesové sample. Ich prítomnosť pocítite najviac v skladbách IndifferenceMarionette.

Stercore

Jedným z najsilnejších prvkov na albume sú ale určite hostia. Z deviatich skladieb na albume ich nájdete hneď v štyroch. Matúšove surové vokály dostanú ešte nenávistnejší, grindový nádych vďaka Cj Mcmahonovi v skladbe Desperate. Vo zvyšných troch zas ožijú melodickým spevom. Mužskí hostia spestria DreamsParallax a jediná dáma Patrícia Gyenesová, ktorej hlas zaznie na albume, sa objaví v Humanity.

Všetky tri skladby sú bohaté harmóniou, niektoré z nich dokonca o niečo miernejšie v tempe, ale neuberá im to vôbec na atmosfére. Práve naopak, dodalo im to plynulosť. V piesni Parallax stojí za zmienku aj part sólovej gitary v závere.

Na albume Indifference si užijete okrem všetkého živočíšneho a dravého mnoho kontrastných prvkov. Možno vás osloví kláves, možno melodická gitara, hra s rytmom, miernejšie tempo alebo široký zvuk. V mnohých skladbách cítiť silnú atmosféru a v niektorých pasážach vám dovoľujú vnímať pútavú harmóniu. Všetky skladby sú živé a nenechajú poslucháča chladným. Je vylúčené, aby vo vás najnovší počin deathcoreistov Stercore nezanechal žiadnu emóciu. A platí to úplne rovnako aj po pol roku od jeho vydania.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←