Ako chutí bluesový čaj Joea Bonamassu? (recenzia)

Zdieľať

Američan JOE BONAMASSA patrí medzi najtalentovanejších bluesových gitaristov súčasnosti. Vďaka svojej pracovitosti a talentu dosiahol zaživa status žánrovej legendy. Každé jeho nové dielo, či už sólové alebo v rámci projektov s Black Country Communion a Beth Hart, vzbudzuje veľké očakávania fanúšikov fajnej bluesovej hudbičky s výraznou rockovou prímesou. Aký lahodný nápoj nám v októbri 2020 namiešal Joe Bonamassa?

V poradí trinásta sólovka s aristokratickým názvom Royal Tea so sebou prináša príbeh splneného sna. Znie to síce fakt melodramaticky, ale jedným zo snov amerického bluesmana bolo nahrať album v legendárnom britskom štúdiu Abbey Road. No a hádajte, kde sa nahrával Royal Tea? Nie, vážne to nebolo bzenecké štúdio Shaark s producentom Rolandom Grapowom.

Americký gitarista si zaumienil, že svoje nové piesne nielen, že nahrá vo Veľkej Británii, ale aj im dá špecifický britský bluesový ksicht. Umelci ako John Mayall, Eric Clapton, Peter Green, Paul Kossoff, Jeff Beck či Jimmy Page výrazne ovplyvnili gitarovú hru mladého Bonamassu. A tak im symbolicky skladá poctu na Royal Tea s pomocou Bernieho Marsdena (ex-Whitesnake).

Hudobnú exkurziu štartuje majestátna When One Doors Open s výrazným pageovským riffom. Vskutku veľkolepý úvod, ktorý na ploche skoro ôsmich minút vystrieda množstvo hudobných plôch. Aj na citáciu legendárneho Beck’s Bolero dôjde. Môj tip na najlepšiu pieseň celého albumu. Nasleduje hitová Royal Tea, ktorú poháňa okrem vynikajúcej gitary principála aj soulovo znejúce sprievodné vokalistky. Po natlakovanom úvode prichádza príjemné spomalenie v precítenej bluesovke Why Does It Take So Long To Say Goodbay

Dosť ale bolo vyplakávania. Bonamassa pridá plyn v Lookout Men, ktorá zaujme basovým sólom na úvod a funkovým groovom a lá Glenn Hughes. Tradične bluesovo zase pulzuje High Class Girl. Tá svojím riffom pripomenie dávnymi Yardbirds hrávanú klasiku od Howlin‘ Wolfa Smokestack Lightin‘. V radoch zmienených pionierov britského blues hrával vtedy mladučký Eric Clapton, ktorého duch sólovej tvorby prúdi viac než vydarenou Conversation With Alice. A hádajte, s kým sa kamarátil legendárny gitarista? S ďalšou nesmrteľnou postavou rockových dejín Jimim Hendrixom. Tep skladby Fire inšpiroval Bonammasu v nemenej hitovej I Didn’t Think She Would Do It.

Krátke uvoľnenie pred blížiacim koncom prináša westernovo ladená Beyond The Silence. Level adrenalínu naposledy dvihne roztancovaná mayallovina Lonely Boy, ale záver albumu patrí dušu hladiacemu country Savannah

Bonamassa nahral ďalší vydarený bluesový album s prímesami rocku, soulu, popu a country. Menej ako zvyčajne sa hrá na gitarovú virtuozitu. Zvuk zahusťuje množstvo klavíru, dychov a hosťujúcich vokalistiek. A to je škoda, pretože pre ušné orgazmy z gitarových sól sa počúvajú Bonamassove albumy. V mojich ušiach Royal Tea nie je taká bomba ako Troutov Ordinary Madness či staršie veci amerického gitaristu ako Dust Bowl či Blues Of Desperation. Stále je to ale kvalitka, ktorá stojí za pozornosť milovníkom blues rocku. 

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

PÁČIL SA TI ČLÁNOK?

Podpor nás na Patreone, aby sme ti mohli prinášať stále viac kvalitného čítania.
A dostaneš za to aj odmenu!

→Klikni sem←