Aká je exkurzia na Šumavu s kapelou Panychida? (recenzia)

Zdieľať

PANYCHIDA je pomenovanie pre zádušnú omšu vo východnej pravoslávnej a grécko-katolíckej cirkvi. No je to aj meno paganmetalovej formácie z Plzne, ktorá 27. novembra 2020 vydala svoj piaty štúdiový album Gabreta Aeterna. Ten pojednáva o starej Šumave v období vojny.

Pri mnohých albumoch nespomínam ich vizuálne prevedenie. Ale pri niektorých to nejde. Gabreta Aeterna je jedným z nich. Úžasne prepracovaný booklet, ladený do čiernobiela, dýcha dobou, na ktorú má celý album odkazovať. Je plný ozdobného písma a rôznych materiálov vrátane fotiek či doplňujúcich textov, ktoré nájdete pomedzi texty jednotlivých skladieb.

Album otvára intro Krajina/ Die Landschaft. Tvorí ho len hovorené slovo, ale hlas rozprávača vás priam pohltí. Hneď nato príde prvá skladba Bílý Samum. V booklete k nej nájdete aj prológ. Pieseň odkazuje na rovnomennú poviedku šumavského spisovateľa Karla Klostermanna zaznamenávajúcu tragickú udalosť, pri ktorej zamrzlo počas snehovej búrky dvadsaťšesť detí. Zrozumiteľne prednášaný text podfarbený rytmickými riffmi a vydarenou basovou linkou dodávajú tejto skladbe osobité čaro. Rovnako zrozumiteľný spev, skvelé vyhrávky a basu harmonicky sa prispôsobujúcu gitarovým riffom nájdete aj v Nikoho pán, nikoho sluha.

Podobne nápadité melodické a energické sú aj gitary v Trampus – o samotě a smrti v odlehelých končinách. Navyše tu ale poslucháča očarí melodický spev podfarbený veľmi vydareným inštrumentálnym materiálom. Tejto piesni predchádza V dnešní zbahnělé době… / In der heutigen versumpften Zeit…, kde opäť hovorené slovo prednáša hlas z úvodu albumu.

Černou nocí míhá se červený stín, Odkouzlení hvozdu Hercynského a Válečná běsnění připravující krajinu šumavskou o její syny a uvádějící v svár místní lid sú o čosi viac popretkávané blackmetalovými nuansami a hlavne gotickou tajomnosťou. Ale gitary si aj tu zachovávajú neodolateľnú melodickosť. Až skladbu Todesmarsch môžeme preto označiť za najponurejšiu a najtemnejšiu z celého albumu.

Za zmienku stojí určite ešte dvojica veľmi zaujímavých skladieb Bludné ohňe na stráních HirschensteinskýchTotenbretter. Prvú menovanú otvára zvuk kontrabasu sprevádzaný zvukom xylofónu. Detské hlasy tu polospievajú strašidelnú a mierne morbídnu riekanku. V pozadí znejú rôzne atmosférické zvuky, vysoké vokály či jemný organový zvuk, čo robí skladbu ešte napätejšou. Totenbretter začína rozprávaním zúfalej babičky, ktoré vystrieda nekompromisný text recitovaný v nemčine. Ďalej skladba pokračuje opäť v češtine s melodickými refrénmi. Kvalitný inštrumentálny podklad je už samozrejmosťou.

Gabreta Aeterna je jednou z tých nahrávok, ktoré majú potenciál zaujať milovníkov black metalu, gotického rocku i heavy metalu. Svojou rôznorodosťou sa tento album javí ako nekonečná studňa melodických, harmonických a inštrumentálnych nápadov. No zároveň je to dielo zvukovo nečakane kompaktné a koncepčne neuveriteľne prepracované. Každému odporúčam nájsť si aspoň raz čas čítať si v booklete popri počúvaní albumu. Pre mňa je Gabreta Aeterna určite najsilenejší album českej metalovej scény za minulý rok.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←